Overenie možnosti merania osobnostných dimenzií pomocou obrazových podnetov
Autor: Bc. Erik Burda
Školiteľ: PhDr. Milica Schraggeová, PhD.
Abstrakt
Značná časť dotazníkov cielených na meranie dimenzií osobnosti je vo verbálnej forme. Avšak, predchádzajúce výskumy ukázali, že meranie môže prebiehať aj pomocou posúdenia situácií vyjadrených obrázkovou formou. Snažili sme sa vytvoriť sériu obrázkov, ktoré by mali potenciál byť súčasťou neverbálnych dotazníkov. Podarilo sa nám na základe 50 obrázkov vytvoriť skupiny, ktoré vysoko korelovali s výsledkami verbálneho dotazníka BFI-2, a u obrázkov z dvoch dimenzií sa preukázala aj akceptovateľná vnútorná konzistencia. Na potvrdenie ich aplikovateľnosti sú potrebné ďalšie merania na väčších výskumných súboroch.
Kľúčové slová
päťfaktorový model osobnosti, BIG Five, verbálny dotazník, neverbálny dotazník, umelá inteligencia
Úvod
Päťfaktorový model osobnosti je často používaný na popis osobnosti. Na jeho meranie sa zvyčajne využívajú verbálne dotazníky predstavujúce selfreport výpovede. Tieto dotazníky vyplňujú ľudia zo zvedavosti, aby sa dozvedeli viac o sebe. Firmy ich môžu využiť pri výbere potenciálnych zamestnancov alebo pri rozhodovaní o povýšeniach, ako aj v mnohých ďalších situáciách. Pri vypĺňaní takýchto dotazníkov môžu respondenti vedome či nevedome manipulovať s odpoveďami, ak si prajú vyzerať v čo najlepšom svetle. Ako by sa však zmenila situácia, ak by sme slová nahradili obrázkami?
Snahou vysvetliť správanie jedinca a postrehnúť rozdiely medzi ľuďmi sa zaoberali už v dobách antického Grécka, kedy Hippokrates (okolo rokov 460-377 pred n. l.) rozlišoval medzi štyrmi typmi osobnosti: sangvinickým typom, cholerickým typom, melancholickým typom a flegmatickým typom (Drapela, 2011; Hall a Lindzey, 2002). S časom narastala snaha lepšie opísať samotnú osobnosť. Od R. B. Cattela sa začína datovať novodobá história prístupu k hodnoteniu osobnosti na základe dotazníkov, ktorého faktory boli odvodené faktorovou analýzou. Aktuálne je vedeckou spoločnosťou ako jeden z najpoužívanejších a najznámejších modelov prijímaný L. R. Goldbergov päťfaktorový model osobnosti, známy pod názvom Veľká päťka (angl. Big Five), ktorý vychádza z teórie E. C. Tupesa a R. C. Christala (Mikšík, 2007).
Pod veľkú päťku spadajú črty extroverzia, prívetivosť, svedomitosť, neuroticizmus a otvorenosť (niekedy označovaná aj ako otvorenosť voči skúsenostiam). Každá z týchto čŕt zahrňuje 6 subškál, ktoré predstavujú špecifickejšie prejavy danej nadradenej osobnostnej dispozície. Napríklad medzi subškály svedomitosti patrí spôsobilosť, poriadkumilovnosť, cieľavedomosť, disciplinovanosť a rozvážnosť (Hřebíčková, 2011). Pre osobu s vysokou svedomitosťou je typická organizovanosť, zodpovednosť, snaha o dosiahnutie cieľa či usporiadanosť (Mikšík, 2007; Říčan, 2018). Avšak dve osoby môžu mať podobné skóre vo svedomitosti, ale ich správanie sa nemusí až tak zhodovať. Jedna môže byť vysoko poriadkumilovná a mať vždy všetko upratané, zatiaľ čo iná môže byť cieľavedomá, ale upratovanie jej nemusí byť až tak blízke. Väčšina dotazníkov zameraných na meranie čŕt osobnosti Veľkej päťky je verbálnych – obsahujú škály prídavných mien, tvrdení alebo slovných spojení (Hřebíčková, 2011). Rozsah verbálnych dotazníkov je pomerne veľký. International Personality Item Pool (IPIP) má viac ako 3000 položiek, ktoré merajú až 400 škál. Medzi dotazníky zamerané explicitne na Veľkú päťku patria Revised NEO Personality Inventory (NEOPI-R), ktorý obsahuje 240 položiek, NEO FiveFactor Inventory (NEO-FFI) a The Big Five Inventory-2 (BFI-2) so 60 položkami. Takéto verbálne dotazníky môžu mať dokonca iba 20 položiek, napríklad ako Mini IPIP-BFM-20, a stále preukazovať silnú validitu a reliabilitu (Hřebíčková a kol., 2023).
Tvorbe neverbálnych osobnostných dotazníkov sa od druhej polovice 20. storočia venovalo už niekoľko výskumov, ktoré potvrdili možnosť aj tohto typu merania (Paunonen a kol., 1990; Paunonen a Jackson, 1979). Paunonen a kol. (2001) vytvorili Five-Factor Nonverbal Personality Questionnaire (FF-NPQ), ktorého validita a reliabilita sa potvrdila vo viacerých kultúrach (Hong a kol., 2008; Hřebíčková, 2011; Moore a kol., 2010), vrátane Českej Republiky (Hřebíčková, 2010).
Pri vizuálnych položkách nie je nutnosť prekladu výrokov, ktoré sú používané pri verbálnych dotazníkoch, čo umožňuje vyhnúť sa sémantickému diferenciálu, nedostatočnej slovnej zásobe a rozdielom v gramatickej konštrukcii naprieč rôznymi jazykovými skupinami. Navyše vizuálne položky môžu byť pre účastníkov zaujímavejšie a preto vhodnejšie pre osoby so zhoršenou pozornosťou (Paunonen a kol., 1990, 2001). Ak necháme priestor pre ľudskú imagináciu, interpretácia obrázkov nám môže poskytnúť lepší vhľad do osobnosti, podobne ako to robí Rorschachov test (Paunonen a kol., 2000), pretože osobnosť je podstatne komplexnejšia ako súhrn niekoľkých čŕt (Rauthmann, 2023).
Neverbálne dotazníky však majú aj niekoľko nevýhod oproti verbálnym – hoci by sa mohlo zdať, že existuje neobmedzený počet prejavov správania pre každú črtu, toto správanie by nemalo byť jedinečné. Je dôležité brať do úvahy, aby obsah obrázkov pokryl dostatočné spektrum kultúr a nebol ovplyvnený socioekonomickým statusom alebo pohlavím (Paunonen a kol., 1990, 2000). V prípade rozdielov je náročné rozlišovať, či si daná skupina interpretuje obrázok inak alebo je pre ňu málo relevantný (Paunonen a kol., 2001). Ďalej, pri slovných verziách sa negácia realizuje pomerne jednoducho pridaním predpony alebo slova, zatiaľ čo v grafickom vyobrazení táto možnosť chýba. Taktiež vnútorné prežívanie je náročnejšie zobraziť vizuálne ako verbálne (Paunonen a kol., 1990).
Vzhľadom na uvedené teoretické východiská sme sa rozhodli preskúmať možnosť merania dimenzií osobnosti Veľkej päťky pomocou obrázkov, ktoré sme vytvorili, a ktoré boli generované umelou inteligenciou. Skúmali sme, či skupiny týchto obrázkových podnetov majú potenciál nahradiť verbálne dotazníky a aký je rozdiel v úspešnosti medzi obrázkami vytvorenými človekom a umelou inteligenciou.
Výskumné otázky
O1: Dokážeme na základe odbornej literatúry vytvoriť obrázkové podnety, ktoré by mali potenciál merať jednu z čŕt Veľkej päťky?
O2: Dokáže umelá inteligencia vygenerovať obrázkové podnety, ktoré by mali potenciál merať jednu z čŕt Veľkej päťky?
Metódy
Výskumný súbor
Dotazníky boli administrované 75 účastníkom, ktorí boli náhodne rozdelení do dvoch takmer rovnako početných skupín. Skupina A (38 účastníkov) vypĺňala nami vytvorený neverbálny dotazník ako prvý a verbálny ako druhý, zatiaľ čo skupina B (37 účastníkov) mala poradie dotazníkov vymenené. Taktiež každý respondent musel na začiatku vyplniť demografický dotazník, pomocou ktorého si vygeneroval svoje náhodné ID. Dokázali sme identifikovať na základe zhodnosti ID trojice vyplnených dotazníkov od 35 účastníkov (N=35), ktorí teda tvorili našu výslednú výskumnú vzorku. Dáta od zvyšných 40 účastníkov neboli pre nás použiteľné, pretože nevyplnili všetky tri dotazníky a v prípade, že ich aj vyplnili, tak nie pod rovnakým ID. Väčšinu výskumnej vzorky tvorili ženy (27 žien, 8 mužov). Vek výskumnej vzorky bol v rozmedzí 19 až 55 rokov, s priemerom 30 (SD = 13.06). S modelom Veľkej päťky sa stretlo 18 účastníkov, z toho 15 si je vedomých, že niekedy v minulosti vypĺňali osobnostný dotazník, ktorý sledoval črty Veľkej päťky. Zo skupiny A sa vo výskumnej vzorke nachádzalo 17 účastníkov, zo skupiny B zvyšných 18 účastníkov.
Výskumné metódy
Demografický dotazník slúžil na získanie základných demografických údajov účastníkov – pohlavia a veku. Obsahoval tiež otázky, či sa účastníci niekedy stretli s Päťfaktorovým modelom osobnosti alebo vypĺňali osobnostný dotazník zameraný na tento model. V rámci demografického dotazníka boli účastníci navádzaní, ako si vygenerovať svoje 5-miestne ID, vďaka ktorému sa dokázala zachovať anonymita výsledkov, a my sme mohli správne priradiť k sebe dané trojice dotazníkov. Neverbálny dotazník (NQBF) obsahoval celkovo 50 položiek, ktoré boli rovnomerne rozdelené medzi všetky črty. Polovica obrázkov pre jednotlivé črty bola vytvorená nami na základe odbornej literatúry popisujúcej prejavy správania odpovedajúcich každej črte/subškále modelu Veľkej päťky (Blatný a kol., 2021; Drapela, 2011; Hall a Lindzey, 2002; Hřebíčková, 2011; Mikšík, 2007; Říčan, 2018), zatiaľ čo zvyšná polovica bola generovaná pomocou umelej inteligencie DALL-E 2 (https://openai.com/dalle-2). Každá črta bola reprezentovaná piatimi položkami, ktoré merali hodnoty reverzne. Dizajn našich obrázkov bol inšpirovaný FF-NPQ (Paunonen a kol., 2001) , čo sa nám zdalo vhodné, aby sme minimalizovali vplyv výzoru obrázkov a mohli sa zamerať na ich kontext. Tento dizajn sme považovali za primeraný, keďže hlavná postava bola znázornená pomerne androgýnne, bez explicitného určenia typu postavy alebo farby pleti, čo by mohlo ovplyvniť úroveň identifikácie účastníkov s postavou. Ak sa na obrázku nachádzalo viacero postáv, hlavná postava bola vizuálne odlíšená od ostatných. Umelá inteligencia nedokázala vygenerovať obrázky presne podľa našich požiadaviek, preto sme ich museli prekresliť do jednotného štýlu, aby nebolo rozpoznateľné, ktoré situácie vymyslel človek a ktoré umelá inteligencia (viď Obrázok 1).
Poznámka: naľavo sa nachádza obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou, napravo je nami prekreslený.
Na položky sme sa pýtali otázkou: “Aká je pravdepodobnosť, že by ste sa takto správali?”, na ktorú účastníci odpovedali pomocou 5-stupňovej Likertovej škály. Hodnoty odpovedí boli: veľmi nepravdepodobné (1), mierne nepravdepodobné (2), neviem sa rozhodnúť (3), mierne pravdepodobné (4) a veľmi pravdepodobné (5). Tretiu hodnotu sme považovali tiež za odpoveď v prípade, keď si účastník nebol istý kontextom situácie. Ako verbálny dotazník sme použili slovenskú verziu The Big Five Inventory-2 (BFI-2), ktorej slovenská verzia bola validovaná (Halama a kol., 2020; Kohút a kol., 2020). Dotazník obsahuje 60 položiek, pričom 12 položiek reprezentuje každú črtu. Odpovede sa zaznamenávajú pomocou 5-stupňovej Likertovej škály. Každý dotazník obsahoval inštrukcie ako postupovať pri jeho vypĺňaní, možnosť poskytnúť spätnú väzbu a kontakt na nás v prípade otázok alebo nejasností.
Procedúra
Na začiatku sme vytvorili dotazník, ktorý umožňoval ľuďom vo veku minimálne 18 rokov prihlásiť sa na účasť vo výskume. Úvod dotazníka obsahoval informácie o cieľoch výskumu a jeho predpokladanom priebehu. Záujemcovia a záujemkyne mohli svoju ochotu zúčastniť sa na výskume potvrdiť zadaním svojho e-mailu. Dotazník sme rozposlali ľuďom vo svojom okolí s prosbou o jeho prípadné šírenie. Týmto spôsobom sme získali 75 jedinečných emailových adries, pričom každá adresa predstavovala jedného účastníka. Týchto 75 účastníkov sme náhodne rozdelili do dvoch skupín: skupina A (38 účastníkov) a skupina B (37 účastníkov). Zber dát prostredníctvom dotazníkov bol rozdelený do dvoch častí. V prvej časti boli účastníkom odoslané dva dotazníky. Každý účastník dostal e-mail s inštrukciami na vypĺňanie dotazníkov, odkazom na demografický dotazník, ktorý mal byť vyplnený ako prvý, a odkazom buď na neverbálny dotazník (skupina A) alebo na verbálny dotazník (skupina B). Postupnosť vypĺňania dotazníkov bola kľúčová, pretože pomocou demografického dotazníka si účastníci vygenerovali svoje 5-miestne ID, ktoré používali počas celého priebehu výskumu. Nikde nebolo zaznamenané, ktoré ID patrí ku ktorej e-mailovej adrese. Vďaka tomu boli výsledky dotazníkov anonymné a my sme ich mohli správne priradiť do k sebe patriacich trojíc. Účastníci boli upozornení na dôležitosť správneho zadania ID. Na odpovedanie dotazníkov z prvej časti bolo vyhradených 5 dní. Druhá časť začala 9 dní po ukončení prvej časti, teda 14 dní po jej začiatku. Túto prestávku sme zaviedli, aby sme obmedzili možnosť spájania si výrokov z BFI-2 so situáciami na obrázkoch z NQBF. Takéto spájanie by mohlo viesť ku skresleniu dát. Každý účastník dostal odkaz na opačný typ dotazníka, t. j. účastníci zo skupiny A dostali verbálny dotazník a účastníci zo skupiny B neverbálny. Na vyplnenie bolo opäť vyhradených 5 dní, rovnako ako v prvej časti. V jednom prípade sme účastníkovi pomohli dohľadať jeho ID na základe času vypĺňania predchádzajúcich dotazníkov, demografických údajov a zapamätanej časti ID. Účastník bol vopred informovaný o možnom narušení anonymity počas hľadania ID, s čím súhlasil. V troch prípadoch sme museli po analýze dát umelo upraviť ID, keď bolo chybne zadané pri vypĺňaní dotazníka. Celkovo sme dokázali spojiť 35 trojíc dotazníkov, čo predstavovalo našu finálnu výskumnú vzorku (N=35), s ktorou sme neskôr pracovali. Zvýšené odpovede od respondentov neboli pre tento výskum použiteľné, pretože buď nevyplnili všetky tri dotazníky alebo respondent použil viacero ID.
Výsledky
Na začiatku sme vypočítali výsledné hodnoty verbálneho dotazníka pre všetkých 35 účastníkov. Následne sme pomocou vlastného softvéru korelovali položky z NQBF s každou črtou BFI-2. Vyfiltrovali sme obrázky na základe troch kritérií:
- Korelácia pomocou Spearmanovho rho musela byť vyššia ako 0.3 alebo nižšia ako -0.3, rovnako ako použili Paunonen a kol. (2001),
- p-hodnota bola nižšia ako 0.05,
- Počet odpovedí “neviem sa rozhodnúť” bol maximálne 12, čo sme považovali za adekvátne vzhľadom na veľkosť vzorky, čo predstavuje približne jednu tretinu účastníkov.
Toto kritérium vyradilo 4 obrázky, z ktorých 3 boli vytvorené umelou inteligenciou (Obrázok 2).
Poznámka: najčastejšie bola odpoveďou 3 označená položka č. 42 (21-krát), potom boli položky č. 10 (16-krát), č. 35 (14-krát) a č. 31 (14-krát). Položka č. 10 bola navrhnutá nami, zvyšné tri umelou inteligenciou.
V prípadoch, kedy sa jeden obrázok objavil vo viacerých črtách, sme obrázok priradili k črte s najsilnejšou koreláciou. V Tabuľke 1 je uvedený počet obrázkov, ktoré boli vyfiltrované pre všetky črty podľa toho, či korelovali pozitívne, negatívne a ich súčet.
Poznámka: každý riadok obsahuje názov črty, počet obrázkov z jej súboru, ktoré korelujú pozitívne, negatívne a ich celkový počet.
Pomer medzi situáciami navrhnutými nami a tými, ktoré boli vygenerované umelou inteligenciou, sa vo výsledných súboroch líšil. Pri extroverzii boli navrhnuté 2 obrázky nami a 3 umelou inteligenciou, pri prívetivosti taktiež 2 (nami) a 4 (umelá inteligencia), pri svedomitosť 4 (nami) a 2 (umelá inteligencia), pri neuroticizme 4 (nami) a 2 (umelá inteligencia) a pri otvorenosti 1 (nami) a 3 (umelá inteligencia). Celkovo sa vo výsledných súboroch nachádza 13 obrázkov navrhnutých nami a 14 vygenerovaných umelou inteligenciou (pre najviac korelujúce položky viď Obrázok 3). V 15 prípadoch obrázky nesymbolizovali črtu, pre ktorú boli pôvodne navrhnuté, napríklad položka určená pre otvorenosť skutočne merala extroverziu.
Na základe vytvorených skupín položiek boli pre každého účastníka vypočítané výsledné hodnoty jednotlivých čŕt v NQBF. Položky s negatívnou koreláciou boli považované za reverzné. Následné korelácie medzi výsledkami BFI-2 a NQBF ukázali silnú koreláciu pri extroverzii (r = .676, p < .001), prívetivosti (r = .769, p < .001), svedomitosť (r = .772, p < .001) a neuroticizme (r = .742, p < .001). Korelácia otvorenosti bola mierne silná (r = .556, p < .001) (pre všetky korelácie pozri Tabuľka 2).
Poznámka. Položky, ktoré najviac korelovali s extroverziou (obr. 3), prívetivosťou (obr. 39), svedomitosťou (obr. 26), neuroticizmom (obr. 28) a otvorenosťou (obr. 14). Položky č. 3, č. 26 a č. 28 boli navrhnuté nami, zvyšné umelou inteligenciou.
Poznámka. Tabuľka zobrazuje korelácie medzi hodnotami čŕt nameranými pomocou NQBF a BFI-2. Signifikancia p > 0.05 je zobrazená pomocou *, p > 0.001 pomocou ***. Hrubým písmom je zvýraznená najvyššia korelácia v danom riadku a stĺpci.
Na zistenie vnútornej konzistencie sme použili Cronbachovu alfu, meranú pre všetky vytvorené sady. Akceptovateľné hodnoty dosiahla prívetivosť (α = .787, CI = [.647, .878]) a neuroticizmus (α = .723, CI = [.551, .839]). Pre extroverziu (α = .564, CI = [.287, .749]), svedomitosť (α = .592, CI = [.327, .766]) a otvorenosť (α = .515, CI = [.171, .732]) Cronbachova alfa nepostačovala. Naše výsledky sme porovnávali s vnútornou konzistenciou nameranou v BFI- 2 dotazníku, ktoré sú zobrazené v Tabuľke 3. U žiadnej črty nebola Cronbachova alfa nameraná v NQBF vyššia ako v BFI-2. Najmenší rozdiel bol zaznamenaný u prívetivosti.
Korelácie medzi škálami NQBF sme zisťovali pomocou Spearmanovho rho. Vo väčšine prípadov bola korelácia nízka. Extroverzia mierne korelovala s prívetivosťou (r = .324, p = .057) a s otvorenosťou (r = .317, p = .064), avšak v oboch prípadoch korelácia nebola signifikantná. Vzájomné korelácie medzi jednotlivými črtami zmeranými pomocou NQBF boli skúmané, pretože tieto črty nie sú od seba úplne nezávislé (Halama a kol., 2020) . Všetky medziškálové korelácie NQBF sú zobrazené v Tabuľke 4. Pre porovnanie boli vypočítané korelácie aj pre BFI- 2, kde korelácia medzi extroverziou a otvorenosťou (r = .457, p > .01), a prívetivosťou a otvorenosťou (r = .402, p > .05) bola mierna.
Pri rozdelení účastníkov na základe toho, či sa v minulosti stretli s Veľkou päťkou alebo vyplnili osobnostný dotazník zameraný na tento model, vznikli odlišné sady obrázkov. U účastníkov, ktorí sa nestretli s Veľkou päťkou, bolo viac obrázkov spĺňajúcich naše tri podmienky ako u tých, ktorí sa s ňou už stretli. Podobné výsledky boli zaznamenané aj pri účastníkoch, ktorí nikdy vedome nevyplnili dotazník zameraný na Veľkú päťku – v tejto skupine bolo viac obrázkov spĺňajúcich kritériá. Rozdiely medzi skupinami boli najvýraznejšie v počte obrázkov týkajúcich sa extroverzie (skupina A mala ich 5-krát viac ako skupina B) a svedomitosť (skupina B mala ich 2- krát viac ako skupina A), avšak tieto rozdiely mohli byť ovplyvnené malým počtom účastníkov.
Diskusia
Naším cieľom bolo preskúmať možnosť merania dimenzií päťfaktorového modelu osobnosti pomocou vizuálnych podnetov, ktoré sme vytvorili. Celkovo 27 obrázkov preukázalo potenciál byť súčasťou neverbálneho dotazníka určeného na meranie týchto dimenzií a 23 položiek sme vyradili. Situácie zobrazené na obrázkoch boli vytvorené človekom aj umelou inteligenciou. Akceptovateľná reliabilita bola zaznamenaná len u dvoch čŕt – prívetivosti a neuroticizmu. Výsledky tejto štúdie nie sú generalizovateľné na širšiu populáciu, keďže výskumná vzorka nebola dostatočne veľká. Pre potvrdenie schopnosti merania čŕt pomocou nami vytvorených obrázkov sú potrebné ďalšie testovania na väčšej výskumnej vzorke, umožňujúcej overenie konštruktovej validity. Dizajn našich obrázkov bol inšpirovaný existujúcim neverbálnym dotazníkom (Paunonen a kol., 2001). Bolo by zaujímavé preskúmať iné spôsoby zobrazenia protagonistov a pozorovať, ako sa schopnosť účastníkov stotožniť s postavami líši. Ako si účastníci interpretujú obrázky, zostáva otvorenou otázkou. Existuje možnosť, že vizuálne zobrazenie správania zachytáva viac ako len samotných päť faktorov. Ak by sa overila reliabilita a validita obrázkovo koncipovaného dotazníka, bolo by to ďalšie obohatenie z hľadiska meracích nástrojov. Obrázková forma by pre potencionálnych respondentov predstavovala atraktívnejší formát dotazníka, ktorého vypĺňanie by mohlo byť spojené s vyššou motiváciou, pozornosťou a príjemnou zmenou oproti obvyklým verbálnym self-report dotazníkom. Jedným z hlavných obmedzení nášho výskumu je veľkosť výskumnej vzorky. Tento limit sa prejavil pri delení účastníkov na skupiny, rozlišovaní na základe ich znalostí o päťfaktorovom modeli osobnosti alebo skúsenosti s vypĺňaním dotazníkov zameraných na tento model. Ďalším limitom je komplexnosť celého výskumu. Zber dát trval približne tri týždne, pričom celkový čas strávený vypĺňaním dotazníkov presiahol jednu hodinu. Potreba generovania a zaznamenania si ID pravdepodobne zredukovala počet validných odpovedí. Pre budúce štúdie by bolo možno vhodnejšie vytvoriť webovú stránku, kde by si účastníci vytvárali svoje účty a mohli by odpovedať na rôzne sady neverbálnych položiek.
Poďakovanie
Autor ďakuje Petrovi Hladíkovi za ilustrovanie obrázkov na základe opisu situácií.
Literatúra
Blatný, M., Hřebíčková, M., Millová, K., Plháková, A., Říčan, P., Slezáčková, A., & Stuchlíková, I. (2021). PSYCHOLOGIE OSOBNOSTI: Hlavní tmata, současné přístupy: Roč. 1. Grada Publishing, a.s.
Drapela, V. J. (2011). Přehled teorií osobnosti: Roč. 6. Portál,s.r. o.
Hall, C. S., & Lindzey, G. (2002). Psychológia osobnosti: Roč. 3. Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
Hong, R. Y., Paunonen, S. V., & Slade, H. P. (2008). Big Five personality factors and the prediction of behavior: A multitrait– multimethod approach. Personality and Individual Differences, 45(2), 160–166. https://doi.org/10.1016/j.paid.2008.03.015
Hřebíčková, M. (2010). The Five-Factor Nonverbal Presonality Questionnaire in the Czech context. Studia Psychologica, 52(3), 165–177.
Hřebíčková, M. (2011). PĚTIFAKTORVÝ MODEL V PSYCHOLOGII OSOBNOSTI: Přístupy, diagnostika, uplatnení: Roč. 1. Grada Publishing, a.s.
Hřebíčková, M., Jelínek, M., Květon, P., & Benkovič, A. (2023). Psychometric properties of the Czech adaption of the IPIP-BFM-50 and the MiniIPIP-BFM-20. Československá Psychologie, 67(2), Article 2. https://doi.org/10.51561/cspsych.67.2.101
Kohút, M., Kohútová, V., Žitný, P., & Halama, P. (2020). Further validation of Slovak Big Five Inventory 2: 6-months test-retest stability and predictive power. Studia Psychologica, 62(3), Article 3. https://doi.org/10.31577/sp.2020.03.803
Mikšík, O. (2007). Psychologycké teorie osobnosti. Nakladatelství Karolinum.
Moore, M., Schermer, J. A., Paunonen, S. V., & Vernon, P. A. (2010). Genetic and environmental influences on verbal and nonverbal measures of the Big Five. Personality and Individual Differences, 48(8), 884–888. https://doi.org/10.1016/j.paid.2010.02.015
Paunonen, S. V., Ashton, M. C., & Jackson, D. N. (2001). Nonverbal assessment of the Big Five personality factors. European Journal of Personality, 15(1), 3–18. https://doi.org/10.1002/per.385
Paunonen, S. V., & Jackson, D. N. (1979). Nonverbal trait inference. Journal of Personality and Social Psychology, 37(10), 1645–1659. https://doi.org/10.1037/0022-3514.37.10.1645
Paunonen, S. V., Jackson, D. N., & Keinonen, M. (1990). The Structured Nonverbal Assessment of Personality. Journal of Personality, 58(3), 481–502. https://doi.org/10.1111/j.1467- 6494.1990.tb00239.x
Paunonen, S. V., Zeidner, M., Engvik, H. A., Oosterveld, P., & Maliphant, R. (2000). The Nonverbal Assessment of Personality in Five Cultures. Journal of Cross-Cultural Psychology, 31(2),220–239. https://doi.org/10.1177/0022022100031002005
Rauthmann, J. F. (2023). Personality is (so much) more than just self-reported Big Five traits. European Journal of Personality, 08902070231221853. https://doi.org/10.1177/08902070231221853
Říčan, P. (2018). PSYCHOLOGIE OSOBNOSTI: Odbor v pohybu: Roč. 6. Grada Publishing, a.s.
