Živá ročenka

Pohľad na smrť: dialóg náboženstva a psychológie

„Bůh stvořil Zem založenou na párech. Začíná to světlem a tmou, nebem a zemí, sluncem a měsícem, pevninou a mořem, faunou a flórou. Proč ale vše spočívá v této dvojakosti, která je ve skutečnosti jednotou ve dvou? Protože každá druhá polovina nespočívá jen v kontrastu, ale pomáhá porozumět sobě samému.“ (Frankl, 2011)

Život nie je bez smrti a smrť nie je bez života; je našou súčasťou už od prvého nádychu až po ten posledný. Pre mnohých je téma smrti a náboženstva neoddeliteľná, avšak koľko toho vie prispieť aj psychológia? Kde sú prieniky, v ktorých si náboženstvo a psychológia môžu podať ruky a kde si naopak odporujú? 

Náboženstvo a psychológia ponúkajú dva odlišné pohľady na smrť – prvý vychádza z viery, druhý z vedeckého skúmania ľudskej psychiky. Napriek rozdielnym východiskám sa v niektorých aspektoch stretávajú, a to najmä v snahe pomôcť človeku vyrovnať sa s touto nevyhnutnou realitou.

Náboženský pohľad na smrť

Mnohé náboženstvá sa už po stáročia pokúšajú odpovedať na otázku, čo nastáva po smrti. Väčšina ju nevníma ako definitívny koniec, ale skôr ako prechod do inej podoby existencie. Kresťanstvo verí vo večný posmrtný život, pričom duša po smrti smeruje do neba, pekla alebo očistca, podľa pozemských skutkov daného človeka. Islam má podobnú predstavu a zdôrazňuje posledný súd, ktorý rozhodne o odplate alebo treste na základe života človeka. Hinduizmus a budhizmus vychádzajú z konceptu reinkarnácie, kde ďalšia existencia závisí od karmy nahromadenej v predchádzajúcich životoch. V mnohých domorodých a prírodných náboženstvách je smrť vnímaná ako návrat duše k predkom alebo jej splynutie s prírodnými silami. Hoci sa jednotlivé náboženské pohľady líšia, ich spoločným cieľom je poskytnúť človeku útechu a zmysel pri vyrovnávaní sa s nevyhnutnosťou smrti.

Psychológia smrti a smútenia

Psychológia sa na smrť a smútenie pozerá ako na zmes pocitov, myšlienok a sociálnych vplyvov, ktoré prežívame pri strate blízkeho človeka. Elisabeth Kübler-Ross identifikovala päť fáz smútenia – popieranie, hnev, vyjednávanie, depresiu a prijatie – no tieto etapy sa nemusia u každého prejaviť rovnako a ani v presnom poradí. Každý človek sa vyznačuje jedinečnosťou smútenia a rozmanitými stratégiami jeho zvládania, ktoré závisia od osobnosti, kultúrneho prostredia či podpory zo strany blízkych. 

Psychológia nevníma smrť len ako koniec, ale aj ako výzvu na prispôsobenie sa novej realite. Odborníci sa snažia pomôcť ľuďom zvládnuť smútok tak, aby ho postupne integrovali do svojho života. Terapia či podporné skupiny môžu byť dôležitými nástrojmi pri zvládaní straty a hľadaní nového zmyslu napriek bolesti.

Spoločné prieniky

Hoci psychológia a náboženstvo vnímajú smrť odlišne, obe sa snažia pomôcť človeku spracovať stratu a nájsť v nej zmysel. Náboženstvo poskytuje útechu vierou v posmrtný život alebo vyšší význam smrti, zatiaľ čo psychológia sa zameriava na zvládanie smútku a prispôsobenie sa novým podmienkam. Tieto prístupy sa prelínajú napríklad v hospicovej starostlivosti, ktorá ponúka nielen lekársku, ale aj psychologickú a duchovnú podporu pre pacientov v terminálnom štádiu choroby a ich rodiny. Hospice pomáhajú nazerať na smrť ako na prirodzený proces, pričom odborníci podporujú dôstojné a pokojné zvládanie tejto fázy života. Bez ohľadu na to, či ide o náboženský alebo psychologický prístup, ich spoločným cieľom je zmierniť strach zo smrti a pomôcť ľuďom nachádzať nádej aj v náročných chvíľach. 

Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, no každý ju vníma inak – podľa svojich hodnôt, viery a skúseností. Hoci psychológia a náboženstvo k nej pristupujú z odlišných uhlov pohľadu, spoločne môžu pomôcť človeku lepšie ju pochopiť a vyrovnať sa s ňou. Otvorená diskusia o smrti je dôležitá nielen v období smútenia, ale aj ako súčasť života samotného. Práve uvedomenie si vlastnej pominuteľnosti môže viesť k hlbšiemu a zmysluplnejšiemu prežívaniu prítomnosti.

 

Zdroje

Ambalu, S., Feinstein, E. L., Freedman, P., Googan, M., Philip, N., Stobart, A., Thompson, M., Tieszen, Ch. & Weeks, M. (2015). Kniha náboženství. Universum.
Benson, N., Collin, C., Ginsburg, J., Grand, V., Lazyan, M. & Weeks, M. (2019). Kniha psychologie. Universum.
Frankl, V. E. & Lapide, P. (2011). Bůh a člověk hledající smysl. Cesta.



Katarína Veselá
+ posts

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *