Dôverujete mi? Skúmanie miery dôveryhodnosti ľudského hlasu a hlasu vygenerovaného umelou inteligenciou
Autorka: Tatiana Dvorská, Ondrej Golian, Beatrice Kačmarská & Andrej Ján Kovács
Školiteľ: Mgr. Miroslava Galasová, PhD..
Abstrakt
Nízka dostupnosť psychológov a preťaženie krízových liniek indikujú potrebu alternatívnych riešení. Jednou z možností je využitie umelej inteligencie. Cieľom predkladanej práce je preskúmať existenciu rozdielov vo vnímaní dôveryhodnosti hlasu vytvoreným umelou inteligenciou v porovnaní s ľudským hlasom. Participanti (N = 100; M = 18,8; SD = 1,7) experimentálnej a kontrolnej skupiny vyplnili po vypočutí nahrávky hlasu škálu na posúdenie interakcie medzi človekom a robotom (Human-Robot Interaction Evaluation Scale (Spatola, 2023)). Zistené výsledky naznačujú štatisticky významný rozdiel medzi kontrolnou (ľudský hlas) a experimentálnou skupinou (hlas umelej inteligencie), v prospech kontrolnej skupiny. Zistenia naznačujú, že ľudský hlas je vnímaný dôveryhodnejšie a autentickejšie, čo môže mať významné implikácie pre psychológiu a iné pomáhajúce profesie. Je ale dôležité spomenúť, že aktuálne výskumy naznačujú, že rozlíšiť ľudský hlas od hlasu umelej inteligencie môže byť čoraz ťažšie.
Kľúčové slová
umelá inteligencia, hlas, percepcia, dôveryhodnosť
Úvod
Podľa diskusie Human Forum sa v Českej republike každé druhé dieťa nedokáže dovolať na krízové linky pomoci z dôvodu nedostatočnej kapacity zamestnancov (Laurenčíková, 2024, in Human Forum, 2024). Podobná situácia je aj na Slovensku, kde podľa výročnej správy IPčka (2023) prichádza denne až 500 žiadostí o pomoc, čo vyžaduje dostatočný počet odborníkov. Na základe údajov od Slovenskej komory psychológov, bolo v roku 2024 evidovaných iba 1 679 registrovaných psychológov (Slovenská komora psychológov, 2024). V Českej republike pôsobí približne 1 550 klinických psychológov (Synčák, 2023), čo sa takmer rovná celkovému počtu všetkých registrovaných psychológov na Slovensku. Z tohto počtu klinických psychológov vyplýva, že na 100 000 obyvateľov pripadá len 8 klinických psychológov, hoci podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by ich malo byť až 26 (Jahnová, 2018). Pri zohľadnení populácie – ktorá v roku 2023 dosiahla takmer 5,5 milióna na Slovensku a takmer 11 miliónov v Česku (Data Commons, 2023) – je zrejmé, že oba štáty čelia výraznému nedostatku odborníkov na duševné zdravie, čo vedie k preťaženiu krízových liniek a obmedzenej dostupnosti psychologickej pomoci. Tieto dáta poukazujú na potrebu efektívnych riešení v oblasti krízových liniek a ďalších oblastiach psychológie
Aby umelá inteligencia dokázala efektívne reagovať na emocionálny kontext, je nevyhnutné pochopiť, ako hlas odráža emócie a ovplyvňuje naše vnímanie komunikácie. Doterajšie výskumy zdôrazňujú, že hlas nie je len nositeľom obsahu, ale aj kľúčovým zdrojom sociálnych informácií, ktoré môžu ovplyvniť mieru dôvery, ktorú mu pripisujeme (Latinus & Belin, 2011). Podľa Belina et al. (2017) práve akustické znaky, ako intonácia či rytmus reči, zohrávajú zásadnú úlohu pri hodnotení dôveryhodnosti hovoriaceho. Bestelmeyer a kolektív (2017) uvádzajú, že hlas v sebe nesie emócie aj osobnostné charakteristiky, ktoré formujú spôsob, akým ho vnímame. Toto vnímanie však nie je univerzálne, ale do veľkej miery závisí od kultúrneho prostredia, v ktorom vyrastáme (Aung et al., 2024). Neurovedecké štúdie (Gong, 2023) navyše ukazujú, že hoci umelé hlasy môžu poslucháčov na prvý dojem zmiasť, mozog ich spracováva inak ako ľudské hlasy. Sugiura (2014) zistil, že známe hlasy vyvolávajú v mozgu odlišné reakcie než neznáme, čo naznačuje, že pri vývoji umelej inteligencie schopnej interpretovať emocionálny kontext je kľúčové brať do úvahy nielen akustické vlastnosti hlasu, ale aj vzťah poslucháča k nemu. Aby bola umelá inteligencia v komunikácii prirodzenejšia a dôveryhodnejšia, mala by byť schopná nielen analyzovať zvukové prvky reči, ale aj vnímať jej emocionálny a sociálny rozmer, a taktiež rozpoznávať vzťah poslucháča k danému hlasu.
Vzhľadom na to, že mozog spracováva známe a neznáme hlasy odlišne, je relevantné preskúmať, do akej miery umelé hlasy ovplyvňujú vnímanie dôveryhodnosti a emocionálneho kontextu komunikácie. V štúdii sa preto zameriavame na porovnanie dvoch typov hlasov – umelého hlasu generovaného pomocou umelej inteligencie (AI) a ľudského hlasu.
Výskumné ciele
Naším cieľom je overiť, či dochádza k odlišnej percepcii hlasu vygenerovaného umelou inteligenciou a ľudského hlasu z hľadiska dôveryhodnosti, vrátane vlastností ako sympatia, spoľahlivosť či racionálnosť.
Exploračne sme sa zamerali aj na medzipohlavné rozdiely v rámci percepcie hlasu, s cieľom lepšie pochopiť ich vplyv na vnímanie dôveryhodnosti hlasu. Skúmanie rozdielov medzi hlasom vygenerovaným umelou inteligenciou a ľudským hlasom je dôležité nielen z technologického hľadiska, ale aj pre optimalizáciu komunikácie v oblastiach, ako sú zákaznícke služby, zdravotníctvo a vzdelávanie.
Výskumné otázky a hypotézy
H: Medzi percepciou dôveryhodnosti hlasu vygenerovaného umelou inteligenciou a ľudským hlasom existuje štatisticky významný rozdiel.
Potvrdzujú to aj neurovedecké štúdie (Gong, 2023), ktoré naznačujú, že hoci umelé hlasy môžu zmiasť poslucháčov, mozog ich spracováva odlišne ako ľudské hlasy.
Metódy
Výskumný súbor
Do štúdie sa zapojilo 100 participantov vo veku od 18 do 27 rokov (M = 18,8; SD = 1,7). Participantmi boli žiaci stredných škôl. Do výskumu boli zapojení skrz poskytnutie svojich emailových adries, na ktoré im bol dotazník zaslaný. Následne boli náhodne rozdelení do dvoch skupín – kontrolnej alebo experimentálnej. Pred účasťou na samotnom výskume boli účastníci oboznámení s pravidlami výskumu prostredníctvom informovaného súhlasu. Za účasť na výskume participanti neboli finančne odmenení.
Metódy zberu dát
Na skúmanie vnímanej dôveryhodnosti hlasu sme použili Škálu na posúdenie interakcie medzi človekom a robotom (Human–Robot Interaction Evaluation Scale, HRIES), ktorej autormi sú Spatola et al. (2023). Škála hodnotí rôzne charakteristiky hlasu, vrátane príjemnosti, sympatie, desivosti, zvláštnosti a ďalších subjektívnych vlastností, ktoré hrajú dôležitú rolu v dôveryhodnosti hlasu. Každá položka bola hodnotená na škále od 1 do 7, kde 1 predstavovala najnižšie a 7 najvyššie hodnotenie danej vlastnosti hlasu, pričom najvyššie hodnotenie znamená, že hlas disponuje tou ktorou charakteristikou (napríklad skóre 7 pri položke „príjemný“ znamená, že hlas pôsobil príjemne). Posledné tri položky („desivý“, „monotónny“, „zvláštny“) boli reverzné. Pre overenie reliability škály prostredníctvom vnútornej konzistencie sme použili Cronbachovu alfu, ktorá naznačuje, že vnútorná konzistencia škály je veľmi dobrá (α = 0.89).
Procedúra
Pri získavaní podkladových materiálov sme kontaktovali Slovenskú komoru psychológov so zámerom zistiť, aké je pomerové rozloženie psychológov v rámci pohlavia. Medzi psychológmi v Slovenskej republike významne prevažujú ženy (Slovenská komora psychológov, 2024). Na základe uvedenej informácie sme zvolili ženské pohlavie hlasu. Na vygenerovanie hlasu umelou inteligenciou sme použili program, do ktorého sme vložili zvukovú nahrávku ľudského hlasu. Obidva hlasy na nahrávkach čítali ten istý text (príloha 1). Program Eleven Labs sme zvolili na základe jeho bezplatnej dostupnosti a kvalitnému zneniu hlasovej nahrávky. Navyše tento program mal umožnenú funkciu Speech-To-Speech (t. j. prevod jednej hlasovej stopy na druhú hlasovú stopu), pričom ostatné obdobné programy, ktoré sme zvažovali, mali umožnenú iba funkciu Text To-Speech (t. j. prevod textu na reč), čo by nám neumožnilo zabezpečiť medzi skutočnou nahrávkou a umelou inteligenciou generovanou nahrávkou rovnakosť rýchlosti či intonácie hlasu.
Výskum prebiehal online prostredníctvom formulára vytvoreného v Google Forms. Participanti boli v úvode oboznámení s pravidlami a podmienkami výskumu v rámci informovaného súhlasu.Ak s podmienkami súhlasili, postúpili do ďalšej sekcie, v ktorej sme sa dopytovali na demografické údaje ako vek a pohlavie. Potom boli participanti požiadaní, aby si vypočuli krátku nahrávku hlasu. Participantom v experimentálnej skupine bol prezentovaný hlas vytvorený umelou inteligenciou a participantom v kontrolnej skupine bol prezentovaný ľudský hlas. Po vypočutí nahrávky vyplnili účastníci 13- položkovú škálu, v ktorej zhodnotili dôveryhodnosť hlasu podľa uvedených charakteristík.
Analýza dát
Zozbierané dáta boli prvotne spracované a prečistené v programe Microsoft Excel. Na pokročilé štatistické analýzy a vizualizáciu výsledkov bol použitý štatistický softvér JASP. Normalita distribúcie dát bola overená pomocou Shapiro-Wilkovho testu. Pre porovnanie rozdielov medzi kontrolnou a experimentálnou skupinou, ako aj rozdielov medzi pohlaviami, sme použili Studentov t-test pre nezávislé výbery.
Výsledky
Deskriptívna štatistika
Analýza výskumných dát poukazuje na rozdielne hodnotenie dôveryhodnosti hlasu v kontrolnej a experimentálnej skupine. Priemerné skóre experimentálnej skupiny, ktorá hodnotila dôveryhodnosť hlasu umelej inteligencie, bolo 58.7 (SD = 12.41). Naopak, kontrolná skupina, ktorá hodnotila dôveryhodnosť ľudského hlasu, dosiahla vyššie priemerné skóre 64.1 (SD = 13.14). Tento rozdiel naznačoval, že kontrolná skupina, ktorá bola vystavená nahrávke s ľudským hlasom, vnímala hlas dôveryhodnejšie. Výsledky pre experimentálnu skupinu (p = .58) a kontrolnú skupinu (p = .66) naznačujú, že dáta nevykazujú štatisticky významnú odchýlku od normálneho rozdelenia. Údaje sú uvedené v tabuľke 1.
Rozdiely medzi kontrolnou a experimentálnou skupinou
Keďže dáta v oboch skupinách spĺňali podmienku normality distribúcie, na porovnanie rozdielov v kontrolnej a experimentálnej skupine sme použili parametrický Studentov t-test pre nezávislé výbery. Výsledky testu naznačujú, že rozdiel medzi skupinami je štatisticky významný (t(98) = −2.119, p = .037). Veľkosť efektu, vyjadrená pomocou Cohenovho d, indikuje stredne veľkú vecnú významnosť rozdielu (d = −0.424). Údaje sú uvedené v tabuľke 2.
A teda podarilo sa nám nájsť podporu pre našu výskumnú hypotézu H (medzi percepciou dôveryhodnosti hlasu vygenerovaného umelou inteligenciou a ľudským hlasom existuje štatisticky významný rozdiel).
Rozdiely medzi pohlaviami v rámci skupiny
Vzhľadom k tomu, že dáta v oboch skupinách spĺňali podmienku normality distribúcie (experimentálna skupina muži (p = .081), experimentálna skupina ženy (p = .754), kontrolná skupina muži (p = .918), kontrolná skupina ženy (p = .599)), použili sme parametrický Studentov t-test pre nezávislé výbery s cieľom porovnať rozdiely medzi pohlaviami v experimentálnej a kontrolnej skupine. Výsledky testu nepodporujú existenciu štatisticky významného rozdielu medzi pohlaviami v experimentálnej skupine (t(48) = 1.740, p = .095) a kontrolnej skupine (t(48) = −0.298, p = .762). Vecná významnosť rozdielu vyjadrená Cohenovym d v experimentálnej skupine (d = 0.502) vykazuje strednú veľkosť efektu a v kontrolnej skupine (d = −0.085) takmer žiadnu veľkosť efektu. Údaje sú uvedené v tabuľke 3 a graficky spracované v grafe 1.
Diskusia
Keďže nedostatočná dostupnosť psychológov a preťaženie krízových liniek vytvárajú naliehavú potrebu alternatívnych riešení, jednou z možností je využitie umelej inteligencie. Vzhľadom na význam dôvery v hlasovej komunikácii sme predpokladali, že ľudský hlas bude vnímaný ako dôveryhodnejší v porovnaní s hlasom vytvoreným umelou inteligenciou. Výsledky aktuálneho experimentu sú v súlade s našou hypotézou a ukázali, že ľudský hlas dosiahol vyššie priemerné skóre v hodnotení dôveryhodnosti v porovnaní s hlasom vytvoreným umelou inteligenciou. Tento rozdiel bol štatisticky významný a so stredne veľkou vecnou významnosťou, čo je v súlade so zisteniami Harforda et al. (2024), ktorí poukazujú na to, že ľudský hlas zohráva kľúčovú úlohu v spracovaní zvukových podnetov, pretože podporuje sociálne spojenie, informuje poslucháča o identite a emóciách a pôsobí ako nosič hovorenej reči. Ako uvádza Belin et al. (2017), tento rozdiel vo vnímaní je zrejme spôsobený špecifickými akustickými znakmi (intonácia a rytmus reči), ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri hodnotení dôveryhodnosti hlasu. Z toho vyplýva, že umelé hlasy môžu síce napodobňovať zvuk ľudského hlasu, avšak nedokážu úplne reprodukovať emocionálne podtóny, ktoré sú pre ľudský hlas prirodzené a kľúčové pri budovaní dôvery. Spoločnosť Hume AI vyvíja technológie umožňujúce umelej inteligencii rozpoznať a reagovať na ľudské emócie. Tieto systémy zlepšujú interakciu medzi umelou inteligenciou a používateľmi tým, že umožňujú umelej inteligencii lepšie pochopiť emocionálny kontext komunikácie (Knight, 2024). Týmto spôsobom môžu viesť k empatickejším a efektívnejším službám zákazníckej podpory.
Čo sa týka exploračnej časti nášho výskumu, analýza rodových rozdielov ukázala, že medzi mužmi a ženami v rámci experimentálnej aj kontrolnej skupiny nebol zistený štatisticky významný rozdiel v hodnotení dôveryhodnosti hlasu. Napriek tomu stredná veľkosť efektu v experimentálnej skupine naznačuje, že ženy naozaj vnímajú hlas generovaný umelou inteligenciou ako menej dôveryhodný oproti mužom. Tento výsledok môže súvisieť práve so spomínanými emóciami v hlase, na ktoré môžu byť ženy citlivejšie (Memon et al., 2019). V každom prípade naše výsledky naznačujú, že vnímanie umelej inteligencie v oblasti hlasovej komunikácie môže byť ovplyvnené aj rodovými faktormi.
Na základe aktuálnych zistení môžeme konštatovať, že ľudský hlas je vnímaný ako dôveryhodnejší a autentickejší, čo môže mať dopad pri praktickom využití v situáciách, kde je dôvera kľúčová, napríklad v kontexte liniek pomoci, zdravotníctva či zákazníckych služieb.
Je však dôležité spomenúť, že vývoj umelej inteligencie je intenzívny a aktuálne výskumy naznačujú, že pozorovať rozdiel medzi ľudským hlasom a hlasom vygenerovaným umelou inteligenciou bude čoraz náročnejšie. Napríklad Im et al. (2023) pozorovali, že v určitých podmienkach môže byť hlas vytvorený umelou inteligenciou vnímaný rovnako dôveryhodne ako ľudský hlas, a to najmä pri vysokej kvalite syntézy a vhodnom kontexte. Tieto výsledky poukazujú na dôležitosť ďalšieho výskumu, ktorý by sa mal zamerať na spôsoby, ako vylepšiť hlasy vytvorené umelou inteligenciou tak, aby vernejšie reprodukovali emocionálne aspekty ľudského hlasu a zvýšili svoju dôveryhodnosť. Medzi obmedzenia nášho výskumu môžeme zaradiť výber hlasov, ktorý mohol ovplyvniť subjektívne hodnotenie participantov. Okrem toho však mohol mať vplyv aj samotný text, ktorý participanti počúvali. Ak by obsah a štylizácia textu zohrávali úlohu pri vnímaní dôveryhodnosti, je možné, že určité slová či frázy by mohli pôsobiť viac či menej presvedčivo bez ohľadu na to, kto ich vysloví. Okrem textu môže mať vplyv aj dĺžka nahrávok, či kvalita zvuku. Použitý program Eleven Labs na generovanie hlasu umelej inteligencie sa ukázal ako efektívny, no v budúcnosti by mohli byť preskúmané aj iné programy, ktoré by potenciálne ešte zvýšili kvalitu hlasov vygenerovaných umelou inteligenciou a ich zaradenie do rôznych kontextov. Dôveryhodnosť hlasov sme taktiež skúmali na špecifickom súbore, ktorý bol tvorený len mladými dospelými. Ako uvádza Wienrich et al. (2021), mladší ľudia sú voči hlasom vygenerovaných umelou inteligenciou otvorenejší, zatiaľ čo starší môžu uprednostňovať ľudské hlasy. Preto by bolo vhodné naše zistenia overiť na súbore s rozmanitejším vekovým rozdelením. Napriek uvedeným limitov a ambicióznej prvotnej myšlienke využitia hlasov vytvorených umelou inteligenciou v linkách pomoci výsledky tejto štúdie naznačujú, že v situáciách, kde je dôvera kľúčová, sú ľudské hlasy stále vnímané ako dôveryhodnejšie než hlasy vygenerované umelou inteligenciou. Vnímanie dôveryhodnosti hlasu môže byť ovplyvnené viacerými faktormi, ako je vek, pohlavie, kultúrne zázemie či skúsenosti s technológiami. Okrem toho môže zohrávať úlohu aj kultúrny a jazykový kontext, čo naznačuje potrebu ďalšieho skúmania. V každom prípade na to, aby boli hlasy vytvorené umelou inteligenciou všeobecne prijaté a vnímané ako dôveryhodné, je nevyhnutné zlepšiť ich emocionálnu autenticitu – intonáciu, rytmus a ďalšie akustické znaky (Belin et al., 2017). Ak sa to podarí, môžu v budúcnosti nájsť širšie a efektívnejšie uplatnenie.
Zdroje
Aung, T., Hill, A. K., Hlay, J. K., Hess, C., Hess, M., Johnson, J., Doll, L., Carlson, S. M., Magdinec, C., G Santoyo, I., Walker, R. S., Bailey, D., Arnocky, S., Kamble, S., Vardy, T., Kyritsis, T., Atkinson, Q., Jones, B., Burns, J., . . . Puts, D. (2024). Effects of voice pitch on social perceptions vary with relational mobility and homicide rate. Psychological Science, 35(3), 250–262. https://doi.org/10.1177/09567976231222288
Belin, P., Boehme, B., & McAleer, P. (2019). The sound of trustworthiness: Acoustic-based modulation of perceived voice personality. PLOS ONE, 14(1). https://doi.org/10.1371/journal.pone.0185651
Bestelmeyer, P. E. G., Kotz, S. A., & Belin, P. (2017). Effects of emotional valence and arousal on the voice perception network. Social Cognitive and Affective Neuroscience, 12(8), 1351–1358. https://doi.org/10.1093/scan/nsx059
Cakim, I. (2024). Audio: A Beacon of Trust in the Age of AI. Audacy Inc. https://audacyinc.com/insights/audio-a-beacon-of-trust-in-the-age-of-ai/ence/
Synčák, J. (2023, 17. január). V Česku chybí kliničtí psychologové, čekací doby jsou až tři čtvrtě roku. Zádrhel je v jejich vzdělávání. ČT24
Data Commons. (2023). Demography of Slovakia. Dostupné 27. februára 2025 z https://datacommons.org/explore#q=demography+of+Slovakia&client=ui_query
Eleven Labs. (n.d.). Eleven Labs: AI voice generation platform. Dostupné 21. februára, 2025, https://elevenlabs.io/
Gong, Ch. (2023). AI Voices reduce cognitive activity? A psychophysiological study of the media effect of AI and human newscasts in Chinese journalism. Frontiers in psychology. 14. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2023.1243078
Harford, E. E., Holt, L. L., & Abel, T. J. (2024). Unveiling the development of human voice perception: Neurobiological mechanisms and pathophysiology. Current Research in Neurobiology, 6. https://doi.org/10.1016/j.crneur.2024.100127
Im, H., Sung, B., Lee, G., & Xian Kok, K. Q. (2023). Let voice assistants sound like a machine: Voice and task type effects on perceived fluency, competence, and consumer attitude. Computers in Human Behavior, 145. https://doi.org/10.1016/j.chb.2023.107791
IPČKO. (2023). Výročná správa 2023. IPČKO. https://ipcko.sk/wpcontent/uploads/2024/05/04_2024_vyrocna_sprava_ ipcko_FINAL-compressed.pdf
Jahnová, H. (2018, 19. február). Nedostatek psychologů v České republice. Medicina.cz. https://medicina.cz/clanky/11811/34/Nedostatek psychologu-v-ceske-republice/
Knight, W. (2024, 11. september). This is new tech puts AI in touch with its emotions – and yours. WIRED https://www.wired.com/story/hume-ai-emotional intelligence/
Latinus, M., & Belin, P. (2011). Human voice perception. Current Biology, 21(4), 143–145. https://doi.org/10.1016/j.cub.2010.12.033
Laurenčíková, K. (2023, 18. február). Neformálne vzdelávacie programy pre základné a stredné školy v Českej republike zamerané na rozvoj ľudských práv a demokracie [Video]. Facebook. https://www.facebook.com/humanforumsk/videos/442166768662568/
Spatola, N., Kühnlenz, B., & Cheng, G. (2021). Perception and Evaluation in Human–Robot Interaction: The Human–Robot Interaction Evaluation Scale (HRIES)—A Multicomponent Approach of Anthropomorphism. International Journal of Social Robotics, 13(7), 1517–1539. https://doi.org/10.1007/s12369-020-00667-4
Sugiura, M. (2014). Neuroimaging studies on recognition of personally familiar people. Frontiers in Bioscience, 19(4), 672. https://doi.org/10.2741/4235
Wienrich, C., Reitelbach, C., & Carolus, A. (2021). The Trustworthiness of Voice Assistants in the Context of Healthcare Investigating the Effect of Perceived Expertise on the Trustworthiness of Voice Assistants, Providers, Data Receivers, and Automatic Speech Recognition. Frontiers in Computer Science, 3. https://doi.org/10.3389/fcomp.2021.685250
Príloha 1
Text nahrávky ľudského hlasu a hlasuvy generovaného umelou inteligenciou
Dobrý deň, som rada, že sa mi dnes naskytla možnosť osloviť vás. Verím, že otvorená a úprimná komunikácia je kľúčom k dobrým vzťahom a vzájomnému porozumeniu. Bola by som rada, ak by sa naskytla možnosť vzájomného dialógu. Myslím si, že je dôležité byť tu pre druhých, keď potrebujú vypočuť alebo poradiť. Spoločne sa môžeme pokúsiť nájsť riešenia alebo len priestor, kde sa budete môcť cítiť byť vypočutí a pochopení. Cieľom je, aby ste mali pocit, že tu máte niekoho, kto vám rozumie a je pripravený vás podporiť. Ďakujem, že ste vypočuli vy mňa, a dúfam, že môžeme pokračovať ďalej v rozhovore.
