Spoluprácou o Burnoute, nech nestojíme v oute
Duševný stav veľakrát prehovára do stavu somatického a naopak. Psychológia a medicína sú dve odlišné komplexné vedné disciplíny, ktoré však nemôžu existovať bez vzájomného prieniku a zdieľania. Tak ako psychológ môže fyzicky ochorieť, aj lekár môže zažívať psychické problémy vrátane vyhorenia. Preto sme začali spolupracovať so Slovenskou asociáciou študentov medicíny (SloMSA). A čo je výsledkom?
Každá spolupráca spája minimálne dve strany. Tá naša spojila hneď tri, spomínanú SloMSU, Katedru psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a nás – SAŠAP-ákov.
Všetko to začalo pozvánkou na 64. Valné zhromaždenie SloMSY spoločne s prosbou o realizáciu workshopu o syndróme vyhorenia pre vybraných členov medicínskej študentskej organizácie, ktorí dobrovoľníčia na vedúcich lokálnych, ale i národných pozíciách. Keďže sme v SAŠAP-e z drvivej časti len študenti, workshop sme sa rozhodli zrealizovať pod vedením nášho (už dlhoročného) aktívneho člena Samuela Vladimíra Sedláka, ktorý pôsobí ako doktorand na spomínanej katedre psychológie. Tá je zapojená do grantového projektu APVV-23-0548 s názvom Keď ciele spaľujú: Systematické overenie roly dosahovania cieľov v rámci pracovnej angažovanosti a vývoja symptómov vyhorenia.
Dňa 22. marca sme tak spojili dostupné s užitočným a zmysluplným, rozšírili sme povedomie o syndróme vyhorenia u pomáhajúcich profesionálov (ktorý aktuálne číha aj na študentov) a samozrejme utužili vzťahy medzi najlepšími celoslovenskými študentskými organizáciami z rokov 2023 a 2024. Čo-to sme si povedali o Burnoute z pohľadu histórie a teoretického vymedzenia, vyskúšali sme si na vlastnej koži využívané metodiky, pozreli na podnetné kazuistiky a v neposlednom rade vyskúšali si efektívne techniky primárnej a sekundárnej prevencie syndrómu vyhorenia.
Čo na workshop a spoluprácu hovoria samotní členovia SloMSY?
“Na workshope sa mi páčila nutnosť zamyslieť sa nad vlastným vnímaním a prežívaním svojich emócii; tu som si uvedomila, že som to vlastne vôbec nerobila.”
“Odbornosť a pripravené materiály!”
“Praktické rady, pripravenosť facilitátorov.”
“Páčilo sa mi to, že aj pre človeka, ktorý chce zaoberať psychiatriou a aktívne sa témam duševného zdravia venuje, bol workshop obohacujúci a dozvedela som sa nové informácie.”
“Myslím si, že táto téma bola veľmi vhodná, najmä pre nás, ako vysokorizikovú skupinu pre vyhorenie. Budeme veľmi radi, ak aj nabudúce budeme mať možnosť zúčastniť sa session na podobnú temu.”
“Super! Teším sa na to, čo táto spolupráca ešte prinesie.”
“Bolo by super zintenzívniť kontakt, študenti sú častokrát vyčerpaní, nepriznajú si to, sami pomoc nevyhľadávajú. Možno aj takto sa zvýši guráž priznať si, že človek v niečom zlyhal.”
“Podľa mňa my medici mali byť upovedomení o rizikách syndrómu vyhorenia, lebo sa ich to priamo dotýka možno viac ako na iných fakultách, čiže spoluprácu hodnotím ako prínosnú.”
“Viac takýchto workshopov!”
“Veľmi sa mi to páči, má to perspektívu do budúcna a je to veľmi potrebné.”
“Za mňa super! Dalo mi to nové informácie, ako sa zachovať v prípade vyhorenia alebo v prípade ťažkých chvíľ pred skúškami. Páčilo sa mi aj dovysvetlenie jednotlivých psychologických termínov.”
“Téma psychického zdravia je veľmi dôležitá a skúste sa zamerať na študentov medicíny, potrebuju to, aj keď to nepovedia 🙂 .”
“Ďakujeme, ste super!”
My tiež ďakujeme za pozvanie na vaše Valné zhromaždenie a pevne veríme v budúcnosť spoločných spoluprác.
“Vyhorenie (požiar) a syndróm vyhorenia sú dve odlišné skutočnosti, no obe spaľujú to pekné. To cieľavedomé. Vaše ciele.”
Foto: Viktória Mamatejová
