Vplyv hrania videohier na empatiu a morálne základy

V prvom rade sa môžeme pozrieť na implikácie výsledkov obsahovej analýzy a počtov situácií označených účastníkmi experimentu. Situácie zaradené k jednotlivým morálnym základom sú nerovnomerne rozložené. Napriek tomu výsledok nebol prekvapivý a môžeme ho prepojiť s Kohlbergovou teóriou morálneho vývinu. V prípade 5. štádia nie je prekvapením, že najviac uvedomovaným morálnym základom je práve Starostlivosť. Spomínaný morálny základ bol zastúpený situáciami, ktoré výrazne apelovali na hráčov súcit, a tak účastník nemal inú možnosť ako porušiť pravidlá, resp. zmeniť si ich podľa potreby a zamerať sa na konanie dobra – tak ako o tom hovorí aj 5. štádium Kohlbergovej teórie. Pri 6. štádiu opäť nie je prekvapením, že práve starostlivosť a férovosť skórovali najvyššie. Ak si definíciu tohto štádia prepojíme so situáciami, ktoré boli najviac spomínané účastníkmi, môžeme vidieť, že hráči si nielen prispôsobili pravidlá podľa potreby, ale vďaka emocionálnemu aspektu situácií sa pokúsili dosiahnuť spravodlivosť pre herné postavy, aj keď konali proti pravidlám. V prípade morálneho základu starostlivosť bol významným výsledkom jeho pokles u skupiny B po odohraní prosociálnych videohier. Výsledok si vysvetľujeme na základe povahy videohry. Nakoľko išlo o hru obsahujúcou veľkú mieru politiky a vojny, hráči mohli pociťovať nižšiu tendenciu záujmu o dobro herných postáv. Po vyhodnotení celkovej miery základu starostlivosť so zaradením všetkých účastníkov a meraní došlo k výraznému poklesu, čo môže byť spôsobené práve spomínaným vplyvom agresívneho aspektu videohier, nakoľko aj prosociálna videohra Papers, please obsahovala mieru násilia. Ďalej sa môžeme pozrieť na morálny základ férovosť. Po odohraní prosociálnych videohier došlo k výraznému zvýšeniu u skupiny A, avšak u skupiny B došlo k výraznému zníženiu. Výsledok si vysvetľujeme na základe už vyššie spomínaného dôvodu – skupina B bola predtým vystavená agresívnym videohrám, pričom u skupiny A to tak nebolo, čo mohlo mať za následok zvýšené uvedomovanie si férovosti a spravodlivosti. Pri morálnom základe lojálnosť pozorujeme výrazný pokles po odohraní agresívnych videohier uobidvoch skupín, a tým pádom aj celkové zníženie miery tohto základu po vykonaní experimentu. V tomto prípade by mohlo ísť o fakt, že pri hraní určitých herných módov neboli hráči súčasťou tímu, a tým pádom nepotrebovali byť lojálni a presadiť sa vo vnútri skupiny. Ďalej sa môžeme zamerať na základ autorita. Sme toho názoru, že vzhľadom na obsiahnutie politických tém v hre Papers, please, ako aj tlak na hráča od lídrov krajiny a ich vyhrážanie sa hráči skupiny A pociťovali zvýšenú mieru poslúchať autoritu, akceptovať ju a podriadiť sa jej. Pri agresívnych hrách sa to zmenilo a hráči prešli náhle do prostredia, v ktorom nebol príbeh, ani autorita, ktorú by mali akceptovať a v ktorom boli slobodní vo vykonávaní vlastných rozhodnutí bez vyvíjaného tlaku. Ďalej pri skupine B si myslíme, že hráči skupiny B boli najprv vystavení agresívnym videohrám, v ktorých sa nepotrebovali podriaďovať autorite a mohli v hrách vykonávať vlastné rozhodnutia bez obmedzení. Po vystavení hre Papers, please mohol tento pocit naďalej pretrvávať a aj napriek tlaku politických tém a lídrov sa odmietali im podriadiť. Všetky spomínané dôvody mali za následok celkové zníženie miery pociťovanej autority. Posledným je morálny základ posvätnosť. Nakoľko je najmä o znechutení voči predmetom a činnostiam, ako sú napr. zbrane, drogy či sex, jej zvýšenú mieru si vysvetľujeme najmä vysokou mierou spomínaných predmetov obsiahnutých, či už v prosociálnych alebo v agresívnych videohrách. Zatiaľ čo pri druhom spomínanom type išlo najmä o využívanie zbraní, v hre Papers, please boli zahrnuté všetky kategórie spomínané vyššie a niekoľko ďalších. Ich výskyt mohol byť natoľko vysoký, že hráči začali byť nimi presýtení, z dôvodu čoho sa ich znechutenie zvýšilo. Z morálnych základov sa môžeme presunúť na implikácie výsledkov v rámci empatie. Jej zníženie si vysvetľujeme na základe možnej chýbajúcej sociálnej komunikácie, ktorá sa ukázala ako aspekt podporujúci empatiu (Badatala et al., 2016; Toufik & Hanane, 2021). Ďalej sme toho názoru, že príčinou môže byť nedostatočná identifikácia s hernými postavami, prípadne aj nedostatočný počet odohraných hodín. Hráči tak nemuseli pociťovať toľko súcitu na to, aby sa o herné postavy viac zaujímali, čo by malo za následok celkový pokles empatie. Jedným z primárnych limitov výskumu je malá výskumná vzorka, ktorej veľkosť nie je dostačujúca pre zovšeobecnenie výsledkov. Spomínaný faktor zohráva úlohu aj pri interpretácií vyššie spomínaných výsledkov, ktoré mohli byť z tohto dôvodu skreslené. Ďalej z dôvodu malej výskumnej vzorky nebolo možné využiť štatistickú inferenciu (okrem vykonania regresnej analýzy), v dôsledku čoho sú výsledky znázornené len deskriptívne a nenesú takú výpovednú hodnotu, akú by sme chceli. V spojitosti s dotazníkmi nachádzame limit, ktorým je úprimnosť účastníkov pri vypĺňaní dotazníkov. Posledným limitom je zameranie sa na iba 2 typy videohier. Ako sme uviedli v teoretických východiskách, videohry majú široké delenie a v rámci organizačných možností nebolo možné zamerať sa na všetky. Prínos vidíme najmä vo vzdelávacom sektore. Nakoľko videohry sa tešia obľube najmä u detí základných a stredných škôl, integrácia videohier do vzdelávacieho procesu je esenciálnym nástrojom pre výuku. Sem môžeme zahrnúť aj podporu učiteľom a rodičom, ako správne vyberať a kontrolovať hry, ktoré ich deti hrajú. Ďalší prínos vidíme v dizajne videohier. Prínosom je v tomto prípade identifikácia aspektov, na ktoré je potrebné sa zamerať pri tvorbe videohier, či už ide o jednotlivé zložky empatie alebo charakteristiky morálnych základov, a vytvoriť tak pre hráča príjemnú atmosféru a skúsenosť, ako aj pomôcť podporovať v hráčoch adekvátne morálne hodnoty.