Čo po štúdiu psychológie: Školská psychológia
Školská psychológia je jednou z prvých možností, kde môže absolvent psychológie nájsť svoje uplatnenie. Spája v sebe prácu so žiakmi, podporu učiteľov aj spoluprácu s rodinným prostredím. Pozrime sa bližšie na poslanie školského psychológa, či je táto kariérna cesta vhodná práve pre vás!
V rámci ďalšieho vydania časopisu Psychopis sa pozrieme na kariérne možnosti absolventov psychológie. Jednou z najčastejšie dostupných pozícií je práca školského psychológa, ktorá prináša množstvo výziev, ale zároveň ponúka príležitosť pozitívne ovplyvniť životy detí a mladých ľudí.
V školskom prostredí sa pozícia školského psychológa čoraz viac profiluje ako odborná podpora nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov a rodičov. Dnes už školskí psychológovia nie sú vnímaní len ako tí, ktorí „riešia problémy“, ale ako odborníci, ktorí aktívne prispievajú k tvorbe bezpečnej, podnetnej a inkluzívnej atmosféry na škole. Ich práca často zahŕňa organizovanie workshopov a prednášok pre pedagógov, napríklad na tému predchádzania vyhoreniu, prevencie šikany či prístupu k deťom s rôznymi špecifickými potrebami vrátane nadaných žiakov. Dôležitou súčasťou ich činnosti je aj pomoc pri zavádzaní prístupov, ktoré zohľadňujú rôznorodosť v triedach, či už ide o prácu s deťmi so zdravotným znevýhodnením, adaptačný proces u detí z iného kultúrneho prostredia alebo podporu žiakov s výnimočnými schopnosťami. Jednou z najčastejšie dostupných pozícií je práca školského psychológa, ktorá prináša množstvo výziev, ale zároveň ponúka príležitosť pozitívne ovplyvniť životy detí a mladých ľudí.
Okrem intervencií zohrávajú školskí psychológovia významnú úlohu v prevencii, podporujú rozvoj sociálnych zručností, riešia vznikajúce napätia v kolektívoch a pomáhajú učiteľom lepšie rozumieť psychologickým potrebám žiakov. Ich práca je tak komplexná, ako sú komplexné aj potreby dnešného školského prostredia, a práve preto je ich úloha v školách stále dôležitejšia a dôležitejšia (Gajdošová, 2017).
Aké vzdelanie je potrebné?
Každý absolvent psychológie, ktorý sa chce uplatniť v školskom prostredí, mať musí ukončené magisterské štúdium. Po získaní titulu a rozhodnutí venovať sa školskej psychológii je najlepšie začať hľadať pracovné pozície v materských, základných a stredných školách. Možnosťou je aj práca v centrách pedagogicko psychologického poradenstva (CPP), kde školskí psychológovia dochádzajú do pridelených škôl vo vopred stanovených dňoch. Aby bola práca školského psychológa úspešná, je nevyhnutné už pri nástupe do zamestnania si jasne definovať náplň práce a kompetencie. Pomáha to predchádzať nedorozumeniam a zároveň poskytuje psychológovi pevné zázemie pri začiatkoch v novej pozícii (Antalová et al., 2023).
A čo ak nemám vyštudovanú jednoodborovú psychológiu?
Školským psychológom sa však za istých podmienok môžu stať aj uchádzači, ktorí neabsolvovali priamo magisterské štúdium jednoodborovej psychológie. Vyhláška č. 1/2020 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancov umožňuje získať túto kvalifikáciu aj učiteľom, vychovávateľom či majstrom odbornej výchovy, ak úspešne absolvujú 4-semestrálne rozširujúce štúdium psychológie (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,2020). Rovnako sa to týka aj absolventov učiteľstva psychológie v kombinácii s iným predmetom, aj tí musia toto doplňujúce vzdelanie ukončiť, aby mohli pôsobiť ako školskí psychológovia. Takéto štúdium je poskytované napríklad na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (Portál školskej psychológie, n.d.).
Oblasti práce školského psychológa
Na samotný názor sme sa spýtali školskej psychologičky Zuzany M., ktorá nám opísala rozdelenie práce školského psychológa do štyroch hlavných oblastí.
1.
Prvou je intervenčná činnosť, ktorá zahŕňa spoluprácu s rodičmi, riešenie výchovno vzdelávacích problémov žiakov a návrhy na zlepšenie komunikácie medzi žiakmi, učiteľmi a rodičmi. Cieľom je pozitívne ovplyvniť školskú atmosféru a podporiť zdravé vzťahy v triedach.
2.
Druhou oblasťou je konzultačno-poradenská činnosť, ktorá sa zameriava na podporu učiteľov, rodičov a žiakov, pričom osobitná pozornosť sa venuje integrácii detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
3.
Tretia oblasť, preventívna činnosť, zahŕňa organizovanie a realizáciu preventívnych programov vychádzajúcich z aktuálnych potrieb školy. Cieľom týchto aktivít je podporiť zdravý rozvoj žiakov, predchádzať rizikovému správaniu a zlepšovať ich sociálne a emocionálne zručnosti.
4.
Štvrtou kľúčovou úlohou školského psychológa je podpora vyučovacieho procesu, ktorá sa sústreďuje na diagnostiku porúch učenia a správania v spolupráci s triednymi učiteľmi. Táto činnosť sa často spája aj s riešením problémov v medziľudských vzťahoch, ako je napríklad šikana.
Cesta k samostatnosti: Adaptačné vzdelávanie
Pri nástupe do zamestnania, alebo po určitom čase, ktorý strávil vo svojej práci, si školský psychológ prechádza adaptačným vzdelávaním, ktoré trvá tri mesiace. Počas tohto obdobia spolupracuje so skúseným odborným zamestnancom, ktorý ho zoznamuje s prácou v školskom prostredí a pomáha mu osvojiť si potrebné pracovné postupy. Po ukončení adaptačného vzdelávania prebieha hodnotiaci proces, v rámci ktorého psychológ odpovedá na tri otázky pred komisiou zloženou z riaditeľa školy a vedúceho odborného zamestnanca. Po úspešnom zvládnutí tohto hodnotenia sa stáva samostatným odborným zamestnancom, čo prináša aj mierne zvýšenie platu a odobratie príplatku pre začínajúceho školského psychológa (Antalová et al., 2023)
Kariérna cesta
Profesijný rozvoj školského psychológa prebieha v súlade so zákonom č. 138/2019 o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý stanovuje štyri kariérové stupne. Prvým je začínajúci odborný zamestnanec, ktorý prechádza adaptačným vzdelávaním. Druhým stupňom je samostatný odborný zamestnanec, ktorý už pracuje bez priameho dohľadu. Po piatich rokoch praxe môže psychológ absolvovať prvú atestáciu, čím získa status samostatného odborného zamestnanca s prvou atestáciou. Po ďalších piatich rokoch a úspešnom absolvovaní druhej atestácie dosiahne najvyšší kariérový stupeň, samostatný odborný zamestnanec s druhou atestáciou. Vzdelávanie školských psychológov funguje na princípe neustáleho profesijného rozvoja.
Každý psychológ má zo zákona nárok na päť dní pracovného voľna ročne určených na vzdelávacie aktivity. V niektorých prípadoch môže riaditeľ školy preplatiť ďalšie odborné školenia, ak na to má škola vyčlenený rozpočet. Možnosti ďalšieho vzdelávania zahŕňajú kurzy, konferencie a odborné semináre zamerané na špecifické oblasti psychologickej praxe.
Práca školského psychológa je náročná, ale zároveň nesmierne obohacujúca. Každý deň prináša nové výzvy, ale aj možnosti pozitívne ovplyvniť životy žiakov a podporiť ich psychický a emocionálny rozvoj. Ak absolvent psychológie túži po dynamickom a zmysluplnom povolaní, v ktorom môže byť reálnou oporou pre deti a mladých ľudí, kariéra školského psychológa je určite skvelou voľbou (Antalová et al., 2023).
Zdroje
Antalová, A., Papp, E., & Vernarcová, J. (2023). Manuál začínajúceho školského psychológa (verzia 4). Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.
Gajdošová, E. (2017). New challenges for school psychologists in the Slovak Republic. Journal of Psychology Research, 7(12), 620–626.
https://doi.org/10.17265/2159-5542/2017.12.002
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. (2020). Vyhláška č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. MŠVVaŠ SR.
Portál školskej psychológie. (n.d.). Ako sa stať školským psychológom/školskou psychologičkou?
https://www.portalskolskejpsychologie.sk/ako-sa-stat-skolskym-psychologom-skolskou-psychologickou/
