Katkine zamyslenia (Sme dobrí? Ako možno liať z prázdneho pohára a It is a wonderful thing…)
Ako možno liať z prázdneho pohára?
Ako študentkou psychológie je mojím snom pomáhať ľuďom, ktorí zišli zo svojej životnej cesty alebo sú v procese jej hľadania (a najmä hľadania seba samého na ceste zvanej Život). V rámci úspešnej profesie psychológa je potrebné absolvovať niekoľko desiatok hodín terapeutických sedení, v rámci ktorých si vyriešime svoje vlastné trápenia a naplníme svoj „pohár“ až po okraj, nech „máme z čoho liať“.
Ľudský život so sebou prináša nádherné situácie, plno skvelých ľudí, zážitkov a skúseností, avšak prináša aj lekcie, trápenia a straty. Toto všetko sa plní a vyprázdňuje v našich „pohároch“, raz sme plní radosti, inokedy sa cítime prázdni a bez duše. Nedisponujeme stálym kvantom plnosti pohára, je to proces a mnohokrát je len na nás, koľko toho prelejeme do druhých ľudí, koľko energie a času do nich investujeme. V zdravých vzťahoch je toto plnenie a liatie recipročným procesom, avšak čoraz častejšie veľa lejeme a málo sa plníme.
„Pokud mám usnadnit osobní růst druhých, kteří jsou se mnou ve vztahu, i já musímrůst, což je sice často bolestivé, ale také mě to obohacuje.“ (Rogers, 2015)
Rogersove myšlienky sú v tomto ohľade platné ako pre terapeutický vzťah klienta a poradcu, tak aj ktorékoľvek blízke vzťahy. Pochopenie druhého prináša priestor byť pochopený aj tým druhým. To je však druhý krok. V prvom rade je dôležité porozumieť sebe samému, vedieť, čo napĺňa náš pohár a kedy z neho už lejeme posledné kvapky.
Sme dobrí?
Skutočnosť a pretvárka, pravda a lož. Náš svet je tvorený protikladmi, od mala sa učíme orientovať vo svete „bielo-čierneho“ videnia. Avšak ľudská bytosť hrá všetkými farbami, či už navonok, ale najmä vo vnútri. Rozmanitosť našich vnútier sa často vymyká predstave o tom, akými si myslíme, že by sme mali byť; akými nás učili byť. Jednoducho nezapadáme do prednastavenej šablóny, máme pocit, že s nami niečo nie je v poriadku a postupne sa tak môžeme prepracovať k inkongruencii, zúfalstvu či až k sebanenávisti.
Ak človek dokáže uvidieť, že ani ostatní nie sú „čierno-bieli“, že majú široké spektrum farieb a že každýj e dokonalo nedokonalí, pomôže im to s odvahou a odhodlaním vstúpiť do samého jadra ich osobnosti a nájsť seba, svoju farbu a prirodzenosť.
Mnoho filozofov riešilo otázku, či sa rodíme dobrými alebo zlými, medzi nimi aj francúzsky filozof Jean-Jacques Rousseau, ktorý tvrdil, že sa človek rodí ako dobrý a že príčinou ľudskej skazenosti sú autority, záporné vzory, predsudky či spoločnosť ako taká.
Druhý, opačný pohľad na prirodzenosť človeka, mal anglický filozof Thomas Hobbes, ktorého pohľad na človeka pozostával z pesimistických názorov, že všetci ľudia sú svojou povahou nepriateľmi svojich blízkych a môžu spolu žiť v mieri len vtedy, keď sa podriadia autoritám, ktoré zabránia medziľudským konfliktom.Otázka, či teda človek je vo svojej podstate dobrý alebo zlý, zostáva doposiaľ nezodpovedaná a jedinou možnosťou ostáva veriť, že máme potenciál stať sa tou najlepšou verziou samého seba, či sa k tomu aspoň priblížiť.„Stať sa“ však ostáva nekončiacou cestou.
„It´s a wonderful thing to be optimistic. It keeps you healthy and it keeps you resilient." Daniel Kahneman
„Je úžasné byť optimistom. Udržuje ťa to v zdraví a udržiava ťa to odolným.“
Daniel Kahneman, len nedávno zosnulý americko-izraelský psychológ známy svojimi prácami o hedonizme, psychológii úsudku a rozhodovaní či teóriou jedného zdroja pozornosti. Tento výrok starý pár rokov v sebe však nesie posolstvo, ktorého sa v posledných mesiacoch, ba až rokoch túžime držať zubami-nechtami. Udalosti vo svete, plné temnoty, smútku, násilia a strát ovplyvňujú každého z nás.
Ak však stojíme tvárou v tvár udalostiam, ktoré sú mimo našu kontrolu, jediné, na čo sa môžeme spoliehať, je náš prístup, ten je totiž jediný, ktorý môžeme zmeniť. Pohľad na život prizmou optimizmu môže vyzerať ako poriadna skúška, avšak výsledok má dlhotrvajúc eúčinky.
Na každom rohu na nás vyskakujú rôzne gýčové,presladené výroky a citáty o tom, ako treba myslieť pozitívne, avšak je dôležité si uvedomiť, že ide o našu voľbu podľa toho aj žiť. Ide o vedomé rozhodnutia vnímať životné udalosti z tej lepšej stránky a udržiavať si tým istú odolnosť.
Odolnosť sa mnohokrát zamieňa s chladom čitvrdosťou, no opak je pravdou.Skutočná odolnosť človeka tkvie v jeho sile znášať každodenné strasti s tým, že si ich dovoľuje cítiť, no nenechá si nimi naštrbiť integritu a napriek nim dokáže kráčať vpred.
