Používanie sociálnych médií: Charakteristika nabudenia

Zvýšené nabudenie po SMU naznačuje niekoľko implikácií. Naše výsledky kvantifikujú interferenciu SMU na oddych, ktorá je opisovaná napríklad v školskom prostredí, ale aj v bežnom živote. Naše dáta z HRV analýzy naznačujú, že po SMU minimálne 15 minút zostáva miera nabudenia vyššia po celý čas, pričom môžeme tento efekt pripisovať najmä účinku SMU.V našom protokole sme nezbierali dáta o tom, či ľudia chcú znovu používať SMU počas druhého oddychu (či majú myšlienky na znovuzapojenie do aktivity), avšak väčšina participujúcich osôb v experimentálnej skupine na konci experimentu reportovalo silnú chuť vrátiť sa k obsahu na sociálnych sieťach, preto odporúčame do budúcich výskumov zahrnúť do dotazníka po meraniach aj tento aspekt. Zároveň, naše výsledky naznačujú, že využívanie SMU ako oddych počas voľného času je kontraproduktívne a k oddychu (minimálne fyzickému) neprichádza. Avšak, EDA analýza tieto rozdiely nepreukázala.

To môže byť spôsobené práve tým, že EDA predstavuje len aktivitu sympatikového systému, zatiaľčo HRV ukazovateľe neustále porovnávajú nie len aktivitu sympatika ale aj (ne)aktivitu parasympatikového systému. Celkovo naše zistenia však treba čítať v kontexte toho, že ide o pilotný zber a výsledky majú nízku mieru vecnej signifikancie. V budúcich protokoloch by sme odporúčali zaradiť aj kontrolnú skupinu s pozeraním filmu/videa. Klasická teória za oddychom pri pozeraní filmov/videí pracuje s tým, že pozornosť je pasívne ťahaná atraktivitou podnetov a človek tak pritom oddychuje(Eden et al., 2018). SMU je tejto aktivite podobné, avšak tu ide o aktívne zapájanie sa do procesu, kde si človek vyberá, čo bude robiť, mení typ podnetov a môže rôzne interagovať s inými ľuďmi. Očakávame, že práve tento faktor bude vplývať na výslednú aktivitu sympatika a parasympatika. V prípade zaradenia viacerých skupín by bolo vhodné využiť aj napr. Solomonov dizajn. Zmysluplné je v budúcnosti priradiť aj ďalšie psychologické ukazovatele ako subjektívne hodnotenie afektu pred a po používaní sietí, typ prítomnej emócie, mieru iritability, či kognitívne premenné ako pozornosť, interferenciu s pamäťou a podobne. V kontexte afektivity je možné zamerať sa aj na úzkostnosť a prežívanú úzkosť participantstva. Je pravdepodobné, že SMU dokáže krátkodobopotlačiťúzkostné prejavy, avšak vzhľadom na mieru nabudenia, ktoré so sebou SMU prináša, je možné predpokladať, že efekt zníženia úzkostnosti by bol spôsobený odklonením pozornosti od vnútorných procesov, najmä interocepcie, ktorá je s prejavmi napr. panických atakov spájaná (Robinaugh et al., 2024). Zaujímavé by bolo teda sledovať, ako by sa menil tento stav po používaní SMU v porovnaní napríklad po dychovom cvičení a pod. Na druhú stranu, práve pervazívnosť podnetov môže pomáhať dostať negatívne myšlienky z pracovnej pamäti a tak uvoľniť úzkostnú symptomatiku. Rovnako odporúčame v budúcnosti overiť mieru atraktivity času stráveného na SMU formou dopýtania na mieru prežívanej nudy po SMU. Toto je zároveň aj limitom našej práce, keďže sme nekontrolovali túto premennú, pritom je možné očakávať, že minimálne pri väčších výskumných výberoch by mohli vznikať zmiešané signály v analýzach práve od ľudí s nižšou motiváciou k obsahu. Odporúčame sledovať aj premenné ako únava nepokoj. Participanti z kontrolnej skupiny vo väčšine spontánne reportovali po meraniach únavu, respektíve utlmenie (ktoré minimálne z HRV bolo objektivizované), kdežto participanti z experimentálnej skupiny spontánne reportovali nepokoj počas doby oddychu. Zameranie sa na subjektívne škály pre únavu a nepokoj by malo byť v budúcich výskumoch samozrejmosťou (jednoduchým riešením by bol napríklad „teplomer“ pre mieru únavy/nepokoja). Ďalej odporúčame zamerať sa na špecifickú aktivitu počas SMU. To by mohlo priniesť významné informácie o tom, ktoré časti SMU (sledovanie videí, odpisovanie…) sú spájané s najvyššou mierou nabudenia, vplyvy na prípadne meranú afektivitu a pod. Vhodným doplnkom pri takýchto meraniach mohol byť eye-tracker, pričom ako ďalší ukazovateľ nabudenia (najmä pre evokované odpovede) by mohol slúžiť na lepšiu identifikáciu jednotlivých prvkov (odpisovanie, prezeranie obsahu a pod.) vplývajúcich na výsledné merania. Odporúčame taktiež zahrnúť do analýzy aj ďalšie charakteristiky EKG ako je napríklad sklon T vlny by v budúcnosti mohol priniesť tiež zaujímavé poznatky(T vlna je spojená s nabudením a dopamín energetickým systémom, čo je relevantné pre SMU; Koelsch et al., 2012), rovnako porovnať vzťah negatívnej afektivity u ľudí s vysokým počtom hodín strávených SMU a kardiologických a psychologických charakteristík. Prínosným meraním by mohlo byť aj pridanie elektroencefalografie, pričom zaujímavé by bolo sledovať mieru únavy v čase medzi skupinami, spojiť reportovaný afekt s ukazovateľmi EEG ako frontálna či parietálna alfa asymetria (Metzen et al., 2022) Analýza EMG môže byťrovnako zaujímavá, či už z pohľadu ďalšieho ukazovateľa nabudenia, ale aj ako klinicky zaujímavá premenná: zvýšená tónická aktivita svalov pri SMU by mohla spôsobovať napríklad zhoršenú symptomatológiu pri niektorých neurologických ochoreniach ako myasthenia gravis(Roman-Liu et al., 2013). Do budúcna je potrebné zvážiť typ EDA markerov, nakoľko nami vybrané markery nepriniesli štatisticky významné rozdiely, napriek tomu, že vizuálna analýza ponúka rozlíšenie meraných skupín. Avšak jednalo sa o lineárne parametre pre veľmi dlhé časové úseky, ktoré nepredstavujú najlepšiu voľbu analýzy s ohľadom na chyby typu I.a II. Odporúčame zamerať sa na deriváciu signálu a čas strávený v “recovery” fáze , sklon amplitúd EDR, dĺžku latencie, spektrálne ukazovatele z frekvenčnej analýzy, najmä pre aktivitu sympatika a nelineárne ukazovatele ako v prípade HRV. Nami zvolená dĺžka segmentov sa ukazuje ako vhodná pre tento typ protokolu, do budúcna však odporúčame použiť 7 minút pre baseline a 10 minútové segmenty pre experimentálnu a oddychovú časť, tieto časy sa ukazujú ako dostatočné. Medzi významnejšie limity práce patrí nekontrolovanie premenných ako dĺžka času stráveného bdením, ktorá mohla variovať medzi participantstvom, ktoré prišlo v ranných vs. v doobedňajších hodinách. Taktiež sledovanie času od posledného jedla a pocitu hladu, ktoré mohli mať vplyv na zber dát. Niekoľkí participanti/ky reportovali, že si stiahli sociálne siete kvôli tomuto výskumu a bežne sa ich snažia nepoužívať. Táto premenná by v budúcnosti tiež mala byť zakomponovaná do analýzy, kvôli možnej kovariácii, ale aj ako špecifický marker pre SMU pravidelných užívateľov/liek. Merania sa konali počas skúškového obdobia na FiF UK, je teda možné, že aj zvýšené množstvo stresu a povinností mohlo skresľovať zbierané dáta. Limitom je aj absencia objektívneho overenia aktivity participantstva , aby sme vylúčili možné parazitujúce vplyvy na nabudenie. Rovnako sme nekontrolovali osobnostné parametre (napr neurotizmus), ktoré môžu mať na priebeh a charakteristiky signálu významný vplyv.