Živá ročenka

Vnútorné dieťa

Predstavte si malé dieťa sediace v kúte, samo a opustené. Veľa sa bojí a plače, pretože mu nemá kto povedať, že je v poriadku, že je v bezpečí, že nie je opustené Predstavte si malé dieťa sediace v kúte, samo a opustené. Veľa sa bojí a plače, pretože mu nemá kto povedať, že je v poriadku, že je v bezpečí, že nie je opustené.

Toto dieťa je v každom z nás, trpezlivo čaká, kým ho vypočujeme, alebo aspoň objímeme. Je mnohokrát zahltené hlasmi z vonka, urážkami či traumami, avšak je stále tam. Je to táčasť ľudskej psychiky, ktorá sa formovala v detstve – dávno predtým, než bol človek schopný úplne pochopiť, čo sa okolo neho deje. Už vtedy totiž vnímalo emócie, odkazy a skúsenosti, ktoré ešte nedokázalo spracovať slovami. Vnútorné dieťa v sebe uchováva nielen spomienky a presvedčenia z minulosti, ale aj túžby, sny a nádeje, ktoré sa v ňom zrodili dávno predtým, než si ich vedome uvedomilo (Goldstein, 2023).

Tento obraz sa v psychológii i sebarozvoji používa ako spôsob pomenovania hlbokých vrstiev nášho podvedomia, ktoré často ovplyvňuje naše správanie, vzťahy aj sebavnímanie. V tomto článku sa pozrieme na to, čo vnútorné dieťa predstavuje, ako sa môže ozývať v dospelosti a prečo je dôležité sa k nemu vrátiť – nielen kvôli konsolidácii minulosti, ale aj kvôli slobodnejšej budúcnosti. 

Počiatky tohto fenoménu sú zakorenené v rôznych psychologických pohľadoch na človeka. Carl G. Jung, veľký konkurent Sigmunda Freuda, je častokrát označovaný ako pôvodca tohto fenoménu. V rámci jeho analytickej psychológie, ktorú založil, sa začal zaoberať archetypmi – symbolmi, ktoré predstavujú aspekty psychiky pochádzajúce z nazhromaždených skúseností ľudstva (APA Dictionary of Psychology, n.d.-b). Do týchto archetypov zaradil aj motív dieťaťa. Podľa Junga symbol vnútorného dieťaťa predstavuje zjednotenie protikladov a zároveň pôsobí ako sprostredkovateľ, ktorý podporuje liečenie a vedie k dosiahnutiu psychickej celistvosti (Jung & Hull, 1968). 

Vnútorné dieťa môže predstavovať silnú prítomnosť sídliacu v našom bytí. Je to tá časť nás, ktorá prišla na svet ako niečo nevinné. Ako niečo hravé, impulzívne, pravdivé, citlivé, veriace v dobro a vedúce k sebarozvoju. Snaží sa spoznávať svet vo všetkých aspektoch, ktoré mu ponúka. Je otvorené voči novým skúsenostiam, novým ľuďom… Miluje hru a objavovanie. Každý nový okamih je zázračný. Verí vo svoju silu a nespochybňuje sa. Prirodzeným spôsobom sa snaží sebarealizovať a posúvať vpred. Má nevyčerpateľný zdroj tvorivosti a živelnosti

Postupom času sa však tieto vlastnosti začnú vytrácať. Dieťa je konfrontované s požiadavkami od rodičov, od spoločnosti. Všíma si, že sa vytráca rôznorodosť, a že uniformita je tým, k čomu nás vedú spoločenské tlaky. A práve v týchto momentoch uvedomenia sa človek zľakne. Začne spochybňovať seba a ostatných. Kreativita sa postupne vytráca a detská spontánnosť je potlačená. Cielene potlačí svoju zraniteľnosť, keďže tá sa dá zneužiť. Uzamkne svoju hravosť a naplno sa ponorí do sveta dospelých, do sveta bez detských jednoduchších ideálov. Zapadne do požadovaného vzorca; možno niekde v hĺbke mysle pocíti prezenciu tej nevinnej a spontánnej časti, no na jej znovuotvorenie sa už neodváži. 

A predsa, vnútorné dieťa nezmizlo. Je tam. Tiché, trpezlivé, čakajúce na svoje povšimnutie. Možno je čas sadnúť si k tomu dieťaťu v kúte, podať mu ruku a povedať: „Viem o tebe. Poď von.“ Pretože až keď mu dovolíme prehovoriť, môžeme opäť cítiť, nielen bolesť, ale aj radosť. Nie tú vštiepenú, dospelácku, ale najmä čistú a detskú. Vtedy práve môžeme pochopiť, že uzdravenie nepríde z vonkajška, ale práve z vnútra, kde niekde hlboko v nás stále drieme naše vnútorné dieťa.

Zdroje

APA Dictionary of Psychology. (n.d.-b). 
https://dictionary.apa.org/archetype
Goldstein, E. (2023, November 11). What is an inner child | and what does it know — Integrative Psychotherapy Mental Health blog. Integrative Psychotherapy & Trauma Treatment.
https://integrativepsych.co/new-blog/what-is-an-inner-child
Jung, C. G., & Hull, R. F. C. (1968). The archetypes and the collective unconscious. Psychology Press

Aneta Todáková
+ posts
Katarína Veselá
Erika Galbová

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *