Cesta od prosociálneho ku patologickému klamstvu – dokážu sociálne faktory ovplyvniť budúceho klamára?

Často citovaným tvrdením je, že ľudia v priemere klamú jedno alebo dve klamstvá každý deň (22). Najnovšie analýzy však naznačujú, že uvádzanie týchto informácií je zavádzajúce. Pri bližšom skúmaní údajov výskumníci zistili (23), že väčšina ľudí (60%) uvádza nulové klamstvá za deň, zatiaľ čo len malá skupina ľudí uvádza veľké číslo. To je v súlade s údajmi z našej vzorky, kedy väčšina ľudí (55%) uvádza v rámci frekvencie klamstva žiadne klamstvo na deň.´ Na tento typ údajov sa ale netreba spoliehať s istotou, najmä kvôli výraznej subjektivite a iným premenným ktoré môžu ovplyvniť údaj (motivácia vybaviť si udalosti, pamäť atď.). Ako omnoho viac vhodné  vnímame zamerať sa na klamstvo ako na všeobecnú tendenciu, čo bolo zároveň našim hlavným cieľom a prínosom – zachytenie klamstva v každodennom kontexte. Dosiahnuť tento cieľ nám umožnila škála LiES (3), pričom povzbudzujeme aj iných výskumníkov k jej používaniu, keďže by mohla byť v budúcnosti užitočným nástrojom pre skúmanie rozdielnych profilov klamstva. Naše výsledky tiež podporujú predpoklad, že počet súrodencov nevystupuje ako významný prediktor ku všeobecnej tendencii klamať. Potvrdzuje to tým zrejme omnoho viac zložitý vzťah, ktorý medzi počtom súrodencov a všeobecnou tendenciou klamať môže existovať. Otázne zatiaľ stále je, či v budúcnosti vôbec dokážeme nájsť prepojenie medzi klamstvom a počtom súrodencov – nie len pri schopnosti klamať alebo detekovať klamstvo. Na druhej strane naše výsledky prinášajú predpoklad, že úzkostná vzťahová väzba vystupuje ako prediktor ku všeobecnej tendencii klamať, čo však neplatí pre vyhýbavú vzťahovú väzbu. Pri aktuálnom stave výskumu, naše zistenia nemáme možnosť porovnať s inými, keďže vo väčšine prípadov o korelačné/regresné analýzy v súvislosti s frekvenciou klamstva. Taktiež sa vzťahová väzba merala nie len za prítomnosti romantického partnera, ale aj blízkej osoby alebo najlepšieho priateľa, čo nám sotva poskytuje možnosť porovnania výsledkov. Aj napriek tomu, ak sa bližšie pozrieme na výsledky autorov (18, 19), ktorí zistili pozitívny vzťah medzi frekvenciou klamstva a obidvoma typmi vzťahovej väzby iba pri romantickom partnerovi, môžeme súhlasiť s dvoma vysvetleniami. V prvom rade, viac klamstiev vykazujú ľudia s vyhýbavou vzťahovou väzbou, pretože sa môžu báť intimity a práve klamstvom sa udržiavajú bezpečnej vzdialenosti, vytvárajú si pocit autonómie a vzťahovej nezávislosti. V druhom rade, ľudia s úzkostnou vzťahovou väzbou môžu používať viac  klamstiev aby získali záujem, blízkosť a oddanosť svojho partnera, klamstvo im môže pomôcť vyhnúť sa konfliktom a podporiť harmóniu vo vzťahu, o ktorý sa boja, že prídu. Prečo sa tak v našom výskume ukázala len úzkostná vzťahová väzba ako významný prediktor ku klamstvu? Možných dôvodov je viac. Ľudia s vyhýbavou vzťahovou väzbou, aj napriek tomu, že majú partnera, sa od neho môžu natoľko dištancovať, že ku klamstvám ani nie sú nútení. Iné vysvetlenie našich výsledkov môže spočívať v tom, že našu výskumnú vzorku tvoril prevažne ženský rod. Musíme zohľadniť, že ženy sú spoločnosťou inak socializované, čo tiež môže viesť k rôznym formám správania v súvislosti s ich vzťahovou väzbou (24). Úspech ženám spoločnosť prisudzuje v prípade, pokiaľ dosahujú úspech vo vzťahoch a rodine (25). Tlak na splnenie očakávaní a strach zo zlyhania môžu preto prispieť k rozvinutiu ešte vyššej úzkostnej vzťahovej väzby, avšak na podporenie týchto úvah sú potrebné ďalšie výskumy. Taktiež ak zoberieme do úvahy, že s neistým typom vzťahovej väzby sa môžu spájať rôzne duševné problémy (26) a nízka spokojnosť v blízkych išlo v vzťahoch (27), v budúcnosti bolo by zaujímavé preskúmať aj iné koncepty, ktoré môžu meniť efekt medzi vyhýbavou vzťahovou väzbou a klamstvom ako je napríklad machiavelizmus alebo prítomnosť porúch osobnosti. V súvislosti so sociálnymi faktormi v oblasti psychológie klamstva, naša práca prispieva cennými informáciami a aj napriek mnohým otázkam, ktoré naše výsledky vzbudzujú, je dôležité spomenúť aj isté obmedzenia. V našej výskumnej vzorke, počet respondentov, ktorí aktuálne majú romantického partnera (vyplnili škálu ECR-R-SK-14), indikoval nedostatočnú štatistickú silu (n = 87). Ďalším limitom je neprítomnosť lineárneho vzťahu medzi počtom súrodencov a všeobecnou tendenciou klamať, čo mohlo ovplyvniť spoľahlivosť výsledku. Nelineárnosť vzťahu nás však núti rozmýšľať ďalej, za hranice automatických štatistických metód. V kontexte nášho teoretického pozadia ohľadom počtu súrodencov veríme, že aj napriek nelineárnosti a malému efektu táto premenná môže byť v praxi stále dôležitá. V budúcom výskume by bolo zaujímavé postaviť túto premennú do roly mediátora/moderátora, prípadne zahrnúť aj iné premenné (úspešnosť v klamstve, pocity viny) aby táto premenná počet súrodencov – mohla byť adekvátne posudzovaná, v možno viac zmysluplnom kontexte. Za ďalší limit považujeme pri metódach merania využívanie neštandardizovanej škály LiES (3), na ktorej adaptácii na slovenské podmienky však aktuálne pracujeme. Ďalším limitom je nedostatok informácií o motívoch klamstva, keďže ich zachytenie môže poskytnúť veľmi užitočný náhľad do rôznych podskupín klamárov. Je možné, že niektorí môžu klamať nutkavo, iní z machiavelistických motívov, súvisiacich s osobnostnými črtami (napr. psychopati), klinickými poruchami (napr. porucha správania) alebo ako dôsledok iného maladaptívneho správania (napr. závislosti, poruchy príjmu potravy) (28). Možno aj najvýraznejším, posledným limitom je problém ekologickej validity, ktorá je nesmierne dôležitá o to viac v oblasti, akou je psychológia klamstva. Problém pri skúmaní klamstva je práve to, že sa s ním pravdepodobne stretneme aj v rámci dotazníkov. Je to celkovo ťažká výzva a zároveň niečo, s čím zatiaľ musíme počítať. Možno až o desiatky rokov, za pomoci longitudinálnych výskumov, sa budeme môcť posunúť od popisu trajektórií hovorenia klamstiev a vysvetľovania ich vývoja k predpovedaniu takéhoto správania v budúcnosti. Takýto úspech by bol prakticky zmysluplný, pretože by pomohol podporiť väčšiu čestnosť už počas vývoja (9), napríklad prostredníctvom viac adekvátnych reakcií rodičov na klamstvo dieťaťa. Poznatky by sme vedeli využiť nie len v edukovaní laickej verejnosti, ale aj v pedagogickej psychológii, forenznej oblasti či psychoterapii. Špecificky v klinickej oblasti existujú ľudia, ktorí hlásia obavy z ich vlastného nadmerného, pretrvávajúceho PROCEDÚRY zberu a analýzy dát a problematického klamstva, pričom pre nich zatiaľ neexistuje žiadna špecifická liečba. V súčasnosti už existuje prvá výskumná podpora, že patologické klamstvo by mohlo vystupovať ako samostatná diagnostická jednotka (28). Ak sa tak stane, výskumníci by mali preskúmať ďalšie vlastnosti, etiológiu a aj účinnú liečbu ktorá sa poskytne ľuďom, ktorí hľadajú úľavu od symptómov. Veľa však zostáva neznámym a mnohé otázky zostávajú nezodpovedané, preto povzbudzujeme výskumníkov k tomu, aby sme naďalej spoznávali „pravdu“ o klamstve a pomáhali tak vylepšiť transakčný model klamstva (5), aj keď to nie je jednoduchá úloha. Poznanie tohto typu má ďalekosiahle aplikácie v praxi, ktoré koniec koncov môžu prispieť k viac spravodlivému svetu okolo nás.