Zločin sa vo svetle médií hrá na pretvárku

Štefan Svitek si svojím konaním vyslúžil prezývku Horehronský rozparovač. 31.10.1987, približne o 9 hodine rannej, pol metra od dverí leží prevrátená stolička, v drese sú detské šaty a bábika bez nôh, pri kredenci pánske nohavice postriekané hnedo-červenou tekutinou. V takomto stave našli manželia Pokošovci letnú prístavbu stojacu len niekoľko metrov od rodinného domu Svitekovcov. Na mieste činu sa našli zavraždené dcéry Anna a Elena, manželka Mária a plod nenarodeného dieťaťa. 

Čo predchádzalo tomuto činu? Bol to úplne obyčajný deň, kedy bol Štefan pozvaný na výpomoc pri pílení dreva. Spolu so svojimi kamarátmi išli prácu nasledovne zapiť do miestnej breznianskej reštaurácie, odkiaľ sa presunuli do hotela Hron, kde v pití pokračovali. Po záverečnej sa každý pobral vlastnou cestou, pričom Svitek dorazil domov medzi 22:45 a 23:00. Po príchode zistil, že jeho manželka sa s deťmi v dome nenachádza, a tak svoje kroky namieril do letnej prístavby. Nakoľko dvere boli zamknuté, dnu sa dostať nevedel, a tak na ne začal búšiť. 

Manželka mu na vyzvanie odomknutia odvrkla, nech ide odkiaľ prišiel, na čo si Svitek z drevárne vzal sekeru, ktorou si dvere sám otvoril. Keď sa dostal dnu, spustil na Máriu vlnu výčitiek, no tá ležala s dcérami otočená chrbtom k nemu a nevenovala mu pozornosť. Práve táto reakcia manželky v ňom spustila vražedný ošiaľ končiaci masakrom, z ktorého ho prebral až štekot psa. Po ošiali v prezlečených šatách dom opustil a niekoľko dní sa potuloval. V daných dňoch pokračoval v pití alkoholu, čo ho viedlo k opakovanému, ale neúspešnému pokusu o samovraždu. Svitek sa nakoniec po niekoľkých dňoch sám vydal policajnej hliadke v osade Sedmák. Ako ho posúdili odborníci? 

Mgr. Sylvia Dančiaková sa v seriáli Najväčšie kriminálne prípady Slovenska k jeho vzťahu s rodinou vyjadrila nasledovne: „Vzťah k manželke a k deťom vo výpovedi popisuje ako taký normálny, priemerný. Tvrdil, že snáď párkrát jej dal facku, ale nepovažoval to za niečo výnimočné.” Vývoj Svitekovej osobnosti bolo možné už od detstva zaznamenať ako abnormálny, pričom prevažovala agresivita k zvieratám a ľuďom. 

V seriáli je jeho psychologická povaha predstavená nasledovne: „Celkovo ho znalci hodnotili ako citovo plochého človeka s rozvinutými základnými nižšími citmi, ktoré sprevádzajú pudové prejavy, a s ťažkou závislosťou na alkohole. Alkohol v ňom odbrzďoval pudové správanie. Všetky emotívne prejavy boli zamerané na vlastnú osobu. Psychický obzor sa zúžil na sexuálne obsahy natoľko intenzívne, že pri sebapoškodzovaní potláčajú bolesť.“ 

Dôležitý bol aj záver znalcov: „Svitek po vražde získal doteraz najintenzívnejší sexuálny zážitok, čo jeho spoločenskú nebezpečnosť zvýšilo na maximálnu mieru.” Mgr. Dančiaková ďalej opisuje: „Z hľadiska jeho sexuálneho pudu sa jedná o zoofíliu a sadomasochizmus, pričom výraznejšia zložka je masochizmus.”

Porovnajme si teraz slová odborníkov so slovami redaktorov: „Podľa znalcov išlo o výrazne agresívnu a psychopatickú osobnosť s ťažkými poruchami emotivity, s výnimočne skombinovanými rôznymi sexuálnymi úchylkami – sadomasochizmom, nekrofíliou, sadizmom a zoofíliou. Znalci došli aj k záveru, že pri manipulácii s mŕtvymi telami získal obžalovaný svoj doteraz najintenzívnejší sexuálny zážitok. Získal nové skúsenosti, a preto hrozilo, že by svoj čin mohol zas zopakovať.” 

Takéto predstavenie jeho psyché je uverejnené na stránke časopisu Nový čas. Svitekovo zhodnotenie v tomto časopise bolo relevantné v porovnaní so znaleckým vypracovaním jeho profilu, no slabo zastúpené. Ako aj pri Rigovi, tak aj tu si môžeme všimnúť, že redaktori nevenujú veľkú pozornosť psychologickej stránke zločinca, no skôr sa zameriavajú na detailný a citovo zafarbený opis deja, ktorý čitateľa viac zaujme.