Prokrastinácia v dobe chatbotov: Nahrádzame odborníkov umelou inteligenciou?
Hodina pred odovzdaním zadania, skúška na ďalší deň a vy ste ešte ani nezačali. Hoci ste si vedomý dôležitosti, niečo vo vašom vnútri vám vraví: „veď to nechaj na neskôr.” Čo sa za tým skrýva? Je to vždy „len” o lenivosti?
Každý z nás pozná príslovie „Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra”, ale do akej miery sa ním v skutočnosti riadime? Úprimne, takmer vôbec. V súčasnosti totiž prevláda fenomén známy ako prokrastinácia. Zažíva ju väčšina z nás, avšak neuvedomujúc si jej podstatu a častokrát aj možné následky. Prokrastinácia sa stala rozšíreným problémom, ktorý sa prejavuje v rôznych oblastiach života jedinca – v práci, doma, v akademickom prostredí a aj vo voľnom čase (Xu & Zhang, 2022).
Prokrastinácia je definovaná ako nedostatok alebo absencia sebariadeného výkonu a behaviorálna tendencia odkladať to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa (Chu & Choi, 2005). Zároveň môže byť definovaná aj ako dobrovoľné odkladanie zamýšľaného postupu konania napriek očakávaniu, že v dôsledku tohto odkladu sa jednotlivec ocitne v horšej situácii (Steel, 2007).
V tomto článku sa opierame o rozhovor s doc. Mgr. Monikou Hricovou, PhD., ktorá nám objasnila aj tento fenomén. Monika Hricová vyštudovala psychológiu na Trnavskej univerzite v Trnave a svoj doktorandský a docentský titul získala na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V oblasti klinickej psychológie pôsobila viac ako 10 rokov. Rozhovor nie je len základom článku, ale poskytuje aj osobný pohľad a skúsenosti psychologičky čerpajúcej z vlastnej praxe.
Čo hovorí psychológia na prokrastináciu?
Prokrastinácia je ľuďom blízka, o čom svedčia aj slová docentky Hricovej: „Je to veľmi populárna téma, nakoľko veľa ľudí bojuje s tým, ako neodkladať veci na neskôr a my psychológovia sa na to pozeráme z pohľadu sebaregulácie.” Takže ako neodkladať povinnosti? Rozhodujúcim faktorom je pevná vôľa, keďže väčšinou je to naše vedomé rozhodnutie. A práve to ju rozlišuje od lenivosti, za ktorú býva často zamieňaná, nakoľko lenivosť je jednak osobnostnou črtou, ale hlavne nie je vždy uvedomovaná. To, že človek prokrastinuje, automaticky neznamená, že ide o niečo negatívne.
V psychológii popisujeme dve funkcie tohto fenoménu a to vyhýbavú a excitačnú. Pod pojmom vyhýbavá chápeme odkladanie úlohy z dôvodu strachu, znepokojenia či jednoducho povedané nie je to moja šálka kávy. Naopak, excitačná funkcia predstavuje čosi ako stratégiu, pričom odloženie úlohy vzbudzuje v človeku stres, poháňajúci ho k jej naplneniu. Nejde vždy o úspešnú stratégiu. Problémom môže byť nahromadenie povinností, či neočakávané udalosti ovplyvňujúce to, čo je prioritné.
Ako sa dá s prokrastináciou pracovať?
V populárno-náučnej literatúre nájdeme mnoho riešení. Slovami docentky Hricovej: „Na začiatok je veľmi dôležité si to uvedomiť, vyjsť z kruhu odkladania vecí na neskôr a priznať si, že už je to chronické…” Po priznaní je kľúčovým aspektom snaha, ktorú vynaložíme na jej prekonanie, na čo nám slúžia rôzne stratégie.
Príkladom môže byť vedenie si denníka, do ktorého si zapíšeme, čo sme uprednostnili pred samotnou úlohou. Jednoduchším spôsobom je spísanie si všetkých záväzkov na papier, čo pomôže k ich usporiadaniu a časovému manažmentu. Je to jedna z možností, ktorá avšak nemusí vyhovovať každému. V takomto prípade psychológ hľadá iné alternatívy prispôsobené klientovi na mieru.
Stratégie zvládania prokrastinácie nenájdeme len v literatúre, ale dobrým zdrojom môže byť aj umelá inteligencia (AI), ktorá dokáže ponúknuť isté pomôcky toho, ako s ňou pracovať. Je avšak potrebné zdôrazniť, že prokrastinácia nie je často len jednotný problém, ale symptóm skrývajúci závažnejšie ochorenia, ako sú úzkostné poruchy či depresia, kedy sa človek už ťažko prinúti k vykonávaniu aj bežných aktivít.
V tomto prípade pomoc AI terapeuta nemusí byť adekvátna, nakoľko odhalenie ochorenia je komplexný a dlhotrvajúci proces založený na kompetencii, skúsenostiach a vzťahu zvaným raport. Čo si môžeme predstaviť pod pojmom raport? „Je to vzťah medzi terapeutom a klientom, inak predstavujúci pracovné psychoterapeutické spojenectvo.” Tento vzťah je okrem iného založený na úprimnosti, ktorá si vyžaduje aj negatívnu spätnú väzbu.
Takáto spätná väzba absentuje pri AI chatbotoch, ktoré sa snažia za každých okolností vykresliť človeka v lepšom svetle a riešenie problému býva len povrchné. Riešenia prokrastinácie bývajú vyhľadávané klientmi na internete aj napriek tomu, že sa chystajú navštíviť odborníka. S takýmito situáciami má skúsenosť aj docentka Hricová: „Veľakrát sa ľudia prídu len poradiť, či je stratégia, ktorú našli, relevantná k ich problému. Pre odborníka je to znak nepripravenosti, kedy si klient svoje ťažkosti uvedomuje, ale pre ich riešenie ešte nie je odhodlaný.” Takéto správanie býva krokom pred dlhodobejšou intervenciou či terapiou.
ADHD a prokrastinácia
Vo svete médií sa často stretávame s termínom ADHD a s jeho kauzalitou v rámci prokrastinácie. Aj napriek častým interakciám s týmto termínom, jeho význam nemusí byť každému zreteľný. ADHD je definované ako neurovývinová porucha charakterizovaná pretrvávajúcimi vzorcami nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity (Jongrakthanakij et al., 2026). Kauzalita ADHD a prokrastinácie bola výskumne vyvrátená aj napriek klientom trpiacim poruchou pozornosti s hyperaktivitou, ktorí reportovali väčšiu tendenciu k prokrastinácii.
Výskumne boli potvrdené len slabé korelačné vzťahy, a práve takýto paradox motivuje odborníkov k ďalšiemu bádaniu. Posledné výskumy z roku 2023 prišli s hypotézou mediátora, ktorý sprostredkúva prepojenie prokrastinácie a ADHD (Turgeman & Pollak, 2023).
Týmto sprostredkujúcim fenoménom je práve preťaženie pozornosti. „Títo klienti majú obdobia, keď je ich pozornosť veľmi preťažená a práve vtedy majú vyššiu tendenciu odkladať úlohy,” dopĺňa docentka Hricová. Ľudská myseľ je limitovaná a to aj u zdravého človeka, ktorý vie aktívne udržať pozornosť približne 45 minút. U ľudí trpiacich ADHD je pozornosť vo všeobecnosti iná, vieme ju zaznamenať v SMR vlnách, ktoré zachytávajú rôzne úrovne aktivácie. Alfa vlny predstavujú stav relaxácie, laicky povedané zaspávania, zatiaľ čo beta vlny reflektujú stav nabudenia. Na konci dňa je pre klienta s ADHD obtiažné zamerať svoju pozornosť na potrebné aktivity a práve vtedy má sklon k prokrastinácii (Menétrey et al., 2021).
Moderná doba, v ktorej žijeme je plná pokušení v podobe enormného množstva sociálnych médií či iných aplikácií. Tieto prostriedky, taktiež nazývané distraktory, zabraňujú udržiavaniu pozornosti pri vykonávaní rôznych činností v bežnom či pracovnom živote. Spočiatku môžu pôsobiť nevinne, no v skutočnosti dávajú zabrať aj zdravému človeku, ktorý v rámci plnenia úloh môže naraziť na rôzne prekážky. Napríklad si je vedomý toho, že niečo musí dokončiť, ale myseľ mu utečie pri každej notifikácii. O to ťažšie je sa opätovne prinavrátiť k plneniu predošlej úlohy, čo spôsobuje zacyklenie a výsledkom môže byť už známa prokrastinácia.
Aj pri tomto probléme existujú rôzne stratégie jeho zvládania, ako je usporiadanie si pracovnej plochy, zbavenie sa možných distraktorov v percepčnom poli či stíšenie notifikácii. Okrem zamerania sa na prípravu pred vykonávaním hlbokej práce je dôležité sa sústrediť na priebeh samotnej činnosti. Je bežné a významné vyhradiť si priestor na pauzy, ale nie na médiá. Pri sedavej práci sa počas prestávky odporúčajú rôzne aktivity, ako je prechádzka alebo beh. Zameranie sa na médiá je v konečnom dôsledku vyčerpávajúce. Takýmto spôsobom dochádza k spotrebovaniu pevnej vôle na zbytočné činnosti a o to viac sme náchylnejší k prokrastinácii.
Odborník vs. AI
Ako sme už vyššie spomínali, opýtať sa AI nie je zlé, ale je nutné si uvedomiť možné riziká a nedostatky. Po priznaní si závažnosti problému a po možnom čete s AI je aj tak nespochybniteľná potreba vzťahu s odborníkom, so psychológom. Psychológ nahliada na problém komplexne a skúma rôzne faktory jeho vzniku. „AI chatbot poskytuje rýchle riešenie, ktoré je mnohokrát irelevantné. Keď klient s niečím zápasí rok, tak o to dlhšie s tým bude musieť terapeut pracovať, keďže skúma daný problém do hĺbky.”
Práca s klientom teda niekedy býva beh na dlhé trate, a preto nie je vhodné sa v takomto prípade obrátiť na AI terapeuta, ktorý poskytuje rady v priebehu pár sekúnd. Je nutné si uvedomiť, že AI v nás chtiac-nechtiac môže vybudovať aj nežiaduce správanie. Keď dominantne používame AI, podporuje to isté druhy správania.
V rámci sebaregulácie rozlišujeme dva pojmy, a to sebahendikepovanie a sebalicencovanie. V tomto článku sa primárne zameriavame na sebahendikepovanie. To označuje jav, kedy si jednotlivci (najmä s určitými osobnostnými charakteristikami) za určitých podmienok sami vytvárajú prekážky, ktoré im bránia v úspechu v dôležitých výkonových situáciách (Török & Szabó, 2018).
V bežnom živote by sme to vedeli prirovnať ku klasickej situácii, kedy odkladáme učivo na poslednú chvíľu a svoj nasledovný neúspech si ospravedlníme nedostatkom času, o ktorý sme sa však dobrovoľne ukrátili. Ak sa opätovne prinavrátime k porovnavaniu AI terapeutov s psychológom, dospejeme k názoru, že to nie je úplne vhodné, nakoľko každý z nich nazerá na problém vlastnou optikou. Spýtajte sa samých seba, keď vás niečo naozaj ťaží a už si neviete rady, zverili by ste svoj problém softvéru alebo skutočnej osobe, ktorá je naozaj kvalifikovaná?
Zdroje
Curtis, R. (2012). Self-Defeating behaviors. In Elsevier eBooks (pp. 307–313). https://doi.org/10.1016/b978-0-12-375000-6.00311-6
Chu, A. H. C., & Choi, J. N. (2005). Rethinking procrastination: Positive effects of “Active” procrastination behavior on attitudes and performance. The Journal of Social Psychology, 145(3), 245–264. https://doi.org/10.3200/socp.145.3.245-264
Jongrakthanakij, N., Prachason, T., Limsuwan, N., Kiatrungrit, K., Thongpan, M., Lorterapong, P., Wisajun, P., & Jullagate, S. (2026). From ADHD symptoms to parental stress: The roles of functional impairment, family functioning, and parental ADHD. PLoS ONE, 21(1), e0341817. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0341817
Menétrey, M. Q., Vogelsang, L., & Herzog, M. H. (2021). A guideline for linking brain wave findings to the various aspects of discrete perception. European Journal of Neuroscience, 55(11–12), 3528–3537. https://doi.org/10.1111/ejn.15349
Steel, P. (2007). The nature of procrastination: A meta-analytic and theoretical review of quintessential self-regulatory failure. Psychological Bulletin, 133(1), 65–94.
Török, L., & Szabó, Z. P. (2018). The Theory of Self-handicapping : Forms, influencing factors and measurement. Československá Psychologie, 62(2), 173–188.
Turgeman, R. N., & Pollak, Y. (2023). Using the temporal motivation theory to explain the relation between ADHD and procrastination. Australian Psychologist, 58(6), 448–456. https://doi.org/10.1080/00050067.2023.2218540
Xu, Y., & Zhang, M. (2022). The study of the Impact of Empowering Leadership on Adaptive Performance of Faculties Based on Chain Mediating. Frontiers in Psychology, 13, 938951. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2022.938951
Teodor Tvarožek
