Prečo máme pocit, že stále niečo zmeškáme
Neustále kontrolovanie telefónu, pocit, že nám niečo uniká a úzkosť z toho, že zaostávame za ostatnými. Naozaj sa FOMO (fear of missing out), teda strach z premeškania, stáva jednou z najtypickejších úzkostí digitálnej éry?
Je polnoc a jediné svetlo vo vašej izbe prichádza z obrazovky vášho telefónu. Mechanicky prezeráte fotografie a videá nekonečného feedu a hoci ste už unavený, nedokážete prestať. Vyskočilo na vás video z koncertu na ktorom nie ste, bývalá spolužiačka práve zverejnila fotku z dovolenky a kolega zverejnil nadšený príspevok o jeho novom úspechu. Namiesto inšpirácie však pociťujete iba známy tupý tlak v hrudi; máte pocit, že kým vy stojíte na mieste, celé vaše okolie prosperuje a celý svet zažíva niečo veľkolepé. Vitajte vo svete FOMO, novodobej úzkosti, ktorá nás ovplyvňuje viac, ako si myslíme.
Keď biológia narazí na algoritmus
FOMO neoznačuje len obyčajnú závisť. Aby sme pochopili, prečo nás pohľad na displej niekedy fyzicky bolí, musíme sa na túto problematiku pozrieť aj z hľadiska neurobiológie.
Hoci žijeme v 21. storočí a svet okolo nás sa drasticky zmenil, náš mozog sa stále spolieha na rovnaký systém, na ktorý sa spoliehal v dobe kamennej. Sociálna izolácia pre našich predkov po stáročia predstavovala nebezpečenstvo a neschopnosť obrany. Naše centrum pre detekciu hrozieb, amygdala, je preto nastavená tak, aby nás varovala pred akýmkoľvek náznakom vylúčenia zo skupiny.
Sociálne siete využívajú náš systém odmeny. Každá nová informácia alebo notifikácia spôsobí malé zvýšenie dopamínu. Pocit, že nevieme, kedy príde ďalšia zaujímavá správa, nás núti neustále kontrolovať telefón. Pri FOMO sa však k pocitu odmeny pridáva aj strach zo straty. Mozog predpokladá, že ak sa na displej nepozeráme, prídeme o dôležitý sociálny signál, čo nás drží v neustálej pohotovosti.
Práve v momente, keď na sociálnych sieťach narazíme na udalosť, na ktorej nie sme, amygdala spustí poplach. Náš mozog túto situáciu nevyhodnotí ako „priatelia sú na káve“, ale ako sociálne ohrozenie. Tento známy pocit fyzického nepokoja teda nie je len rozmar, je to biologický signál, ktorý nám naznačuje, že strácame sociálny kontakt.
Zatiaľ čo v reálnom živote vidíme ľudí v ich celistvosti, aj s ich problémami a únavou, na sieťach vidíme iba to, čo chcú sami ukázať. Toto kognitívne skreslenie nedokážeme často odfiltrovať a porovnávame svoj „škaredý pondelok“ s niekoho „výbornou dovolenkou“, čo vedie k silnému pocitu menejcennosti. Máme pocit, že zaostávame za normou, hoci táto „norma“ je len ilúziou.
V stave FOMO naša logika prehráva súboj s našimi emóciami. Preto racionálne vieme, že sociálne siete nepredstavujú celú pravdu, no emocionálne nás to aj tak rozrušuje.
Ako sa evolučný konflikt prejavuje v každodennom živote
FOMO málokedy prichádza transparentne. Zvyčajne sa prejaví v nenápadných, no vyčerpávajúcich vzorcoch správania, ktoré dokážu ovplyvniť náš život.
Začína sa to už ráno, kedy mnohí z nás otvárajú oči už s telefónom v ruke. Prvá vec, ktorú za deň (pravdepodobne) spravíme, je dôkladná kontrola sociálnych sietí a správ, aby sme „dohnali“ všetko, čo sme v noci premeškali. Spočiatku nevinná nutkavá potreba byť neustále v obraze sa postupne mení na iracionálnu nervozitu, ktorá nás môže ovládnuť, keď sa ocitneme na mieste bez signálu, alebo sa nám vybije batéria. Tento stres pramení z úzkosti, že svet ide ďalej a my sme od neho ostali odrezaní.
Táto nervozita následne ovplyvňuje aj naše sociálne rozhodnutia. Koľkokrát ste prijali pozvanie na akciu, na ktorú ste nemali energiu a v skutočnosti ste chceli len oddychovať? FOMO nás núti hovoriť áno pozvaniam na stretnutia z obáv, že zmeškáme niečo kľúčové, alebo sa o nás bude hovoriť mimo našej prítomnosti. Výsledkom večného hovorenia áno na úkor vlastných hraníc môže byť aj sociálne vyhorenie.
Ak už aj na nejakej sociálnej udalosti sme, často si tieto momenty nevieme naplno užiť. Namiesto prítomného okamihu premýšľame nad tým, ako danú chvíľu zdokumentovať a zdieľať. Akoby moment, ktorý nie je zdieľaný na sociálnych sieťach, v našom ponímaní ani neexistoval.
Všetko naše úsilie zostať v obraze smeruje k neustálemu porovnávaniu sa. Akýkoľvek úspech ľudí v našom okolí vyhodnocujeme ako vlastné zlyhanie v sociálnej hierarchii.
Od FOMO k JOMO
Cesta von z tohto začarovaného kruhu si pritom nevyžaduje radikálne riešenia, ale vedomú zmenu postoja. Po vypnutí notifikácií nás pravdepodobne v prvých chvíľach ovláda ich absencia a silné nutkanie vziať mobil do ruky. Po nejakom čase však nastane JOMO, teda stav, kedy zistíme že svet sa nezrútil a zrazu máme k dispozícii chvíle pokoja.
JOMO, teda joy of missing out, alebo radosť z toho, že nám niečo uniká, predstavuje oslobodzujúci moment, v ktorom si uvedomíme, že nemusíme byť všade, nemusíme všetko vidieť a nemusíme na všetko reagovať. Namiesto úzkosti z toho, čo robia iní, pociťujeme radosť z toho, čo robíme my.
Zatiaľ čo FOMO nás núti vypĺňať každú voľnú sekundu scrollovaním, JOMO nás učí vnímať nudu a ticho nie ako nepriateľa, ale ako priestor pre reflexiu a sebarozvoj. V konečnom dôsledku nám dokazuje, že najdôležitejšia realita sa neodohráva na displejoch našich telefónov, ale priamo pred našimi očami. Ak dokážeme premôcť nutkanie sledovať to, čo robia iní, získame čas a pokoj na to, aby sme žili svoj vlastný život.
Zdroje
Barry, C. T., Smith, E. E., Murphy, M. B., Halter, B. M., & Briggs, J. (2023). JOMO: Joy of missing out and its association with social media use, self-perception, and mental health. Telematics and Informatics Reports, 10, 100054. https://doi.org/10.1016/j.teler.2023.100054
Przybylski, A. K., Murayama, K., DeHaan, C. R., & Gladwell, V. (2013). Motivational, emotional, and behavioral correlates of fear of missing out. Computers in Human Behavior, 29(4), 1841–1848. https://doi.org/10.1016/j.chb.2013.02.014
Tandon, A., Dhir, A., Talwar, S., Kaur, P., & Mäntymäki, M. (2021). Dark consequences of social media-induced fear of missing out (FoMO): Social media stalking, comparisons, and fatigue. Technological Forecasting and Social Change, 171, 120931. https://doi.org/10.1016/j.techfore.2021.120931
Tseng, C., & Huang, Y. (2025). From attachment insecurity to problematic social network site use: The mediating roles of fear of missing out and lower psychological need satisfaction. Acta Psychologica, 260, 105630. https://doi.org/10.1016/j.actpsy.2025.105630
Weingarten, J., Mertens, F., Brickau, D., Kramm, R. J., Margraf, J., Precht, L., Weingarten, A., & Brailovskaia, J. (2026). Taking the first step towards better mental health: Reduced daily smartphone use leads to less problematic smartphone use, fear of missing out, depression and dysfunctional emotion regulation. Acta Psychologica, 265, 106735. https://doi.org/10.1016/j.actpsy.2026.106735
