Keď úspech pôsobí ako podvod
Zažili ste niekedy pocity alebo nutkavé myšlienky o tom, že si svoje úspechy a uznanie spojené s nimi v skutočnosti nezaslúžite? Pocity nedostatočnosti v situáciách, v ktorých sme tvárou v tvár našim splneným cieľom, sa môžu zdať nezvyčajné. Pravdou však je, že ich v rôznych mierach zažíva až 70 % dospelých ľudí. Prečo?
Takéto pocity nekompetentnosti alebo nedostatočnosti sa označujú ako impostor syndróm, niekedy nazývaný aj syndróm podvodníka. Osoby, ktoré ho zažívajú, sú presvedčené, že v rámci svojich úspechov a na svojich pracovných pozíciách sú vlastne „podvodníkmi“, ktorí predstieraním presvedčili ľudí okolo seba o svojich schopnostiach, ktorými v skutočnosti nedisponujú. Svoje úspechy často pripisujú náhode, šťastiu alebo vonkajším faktorom, zatiaľ čo neúspechy si intenzívne vzťahujú na seba.
Jednoducho povedané, ľudia s impostor syndrómom veria, že si svoje úspechy v skutočnosti nezaslúžia. Takéto presvedčenie môže mať negatívny dopad na profesionálny aj osobný život. V súvislosti s výkonovými situáciami sa často objavujú pocity úzkosti, neistoty a silného tlaku na výkon. V niektorých prípadoch môže impostor syndróm viesť až k tomu, že sa človek začne vyhýbať príležitostiam, ktoré by ho mohli profesijne alebo osobnostne posunúť vpred.
Ako rozpoznať impostor syndróm?
Impostor syndróm sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Medzi najčastejšie príznaky patrí napríklad znevažovanie vlastných úspechov, kedy svoj úspech alebo dosiahnutie cieľa pripisujeme nie svojmu pričineniu, ale pomoci iných alebo šťastiu. Ďalej je preň typický strach z odhalenia “podvodníctva“. Osoby trpiace impostor syndrómom tak môžu zažívať intenzívny strach a úzkosť napríklad v práci alebo v škole, ktoré plynú z pocitov nedostatočnosti – že si tam nezaslúžia byť a ostatní si to čoskoro uvedomia a odsúdia ich.
V neposlednom rade spomeňme ešte perfekcionizmus, ktorý je s impostor syndrómom často spojený. Perfekcionizmus v tomto prípade spôsobuje, že osoby považujú každý svoj výkon, ktorý nie je perfektný, za zlyhanie. Keďže výkony zriedka dosahujú dokonalosť, jednotlivci s týmto syndrómom sa často vnímajú ako neustále zlyhávajúci pri plnení svojich povinností.
Impostor cyklus
Náročné je taktiež objektívne posúdenie vlastného konania. Existuje však takzvaný impostor cyklus, ktorý ukazuje typický vzorec správania súvisiaci s impostor syndrómom. Začína konkrétnym cieľom alebo zadaním, ktoré má dotyčná osoba splniť. Úzkosť vyvolaná impostor syndrómom ju následne buď núti vynaložiť nadmerné úsilie na jeho dokončenie, alebo sa zadaniu vyhýba, prokrastinuje a plní ho až na poslednú chvíľu. Následne, pokiaľ osoba vyvinie nadmerné úsilie pre dosiahnutie cieľa a uspeje, bude ho znehodnocovať až bagatelizovať. Napríklad tým, že si povie, že iní ľudia by to dokázali aj s oveľa menším úsilím. Pokiaľ osoba väčšinu času prokrastinovala, no cieľ dosiahla, môže váhu svojho úspechu minimalizovať tým, že napríklad mala len šťastie, no nabudúce už určite bude odhalená.
Ako zvládnuť impostor syndróm?
Hoci sú tieto pocity nepríjemné, existujú spôsoby, ako s nimi pracovať.
1
Prvým krokom je uvedomiť si, že tieto pocity sú relatívne bežné a to, že ich máte, neznamená, že sú nutne pravdivé. Samotné pomenovanie impostor syndrómu vo vašom živote môže pomôcť vytvoriť odstup od negatívnych myšlienok.
2
Ďalším krokom môže byť zhmotnenie úspechov a pozitívnej spätnej väzby. Skúste si zapisovať svoje úspechy, spätnú väzbu od kolegov alebo dosiahnuté ciele. Takýto „zoznam dôkazov“ môže pomôcť vyvážiť skreslené sebahodnotenie a dať vám príležitosť konfrontovať sa s pozitívnou spätnou väzbou v ťažkých chvíľach.
3
Zdieľanie pocitov impostor syndrómu s kolegami, priateľmi alebo mentormi taktiež často odhalí, že podobné skúsenosti môže mať veľa ľudí vôkol vás. To môže znížiť pocit izolácie a hanby a naviac, môžete od nich dostať spomínanú priamu pozitívnu spätnú väzbu k tomu, ako oni vnímajú vaše výkony.
4
Nakoniec, skúste venovať pozornosť svojmu vnútornému monológu, ako so sebou hovoríte. Ak sa objavia myšlienky typu „určite na to nemám“, skúste ich vedome preformulovať na realistickejšie hodnotenia, napríklad „učím sa a postupne sa zlepšujem“.
Impostor syndróm môže spôsobovať značnú psychickú záťaž, no zároveň je veľmi rozšíreným javom; dokonca aj medzi úspešnými profesionálmi. Paradoxne sa teda často objavuje práve u schopných a motivovaných ľudí. Uvedomenie si fungovania jeho mechanizmov a práca s vlastným sebahodnotením môže pomôcť znížiť jeho vplyv a umožniť nám prijímať úspechy také, aké reálne sú – ako výsledok vlastného úsilia a schopností.
Zdroje
Bravata, D. M., Watts, S. A., Keefer, A. L., Madhusudhan, D. K., Taylor, K. T., Clark, D. M., Nelson, R. S., Cokley, K. O., & Hagg, H. K. (2019). Prevalence, Predictors, and Treatment of Impostor Syndrome: a Systematic Review. Journal of General Internal Medicine, 35(4), 1252–1275. https://doi.org/10.1007/s11606-019-05364-1
Huecker MR, Shreffler J, McKeny PT, et al. Imposter Phenomenon. [Updated 2023 Jul 31]. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2026 Jan-. Available from: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK585058/
Jaremka, L. M., Ackerman, J. M., Gawronski, B., Rule, N. O., Sweeny, K., Tropp, L. R., Metz, M. A., Molina, L., Ryan, W. S., & Vick, S. B. (2020). Common academic experiences no one talks about: repeated rejection, impostor syndrome, and burnout. Perspectives on Psychological Science, 15(3), 519–543. https://doi.org/10.1177/1745691619898848
Pastan, C. D., Donough, A. L. M., Finkelman, M., & Daniels, J. C. (2022). Evaluation of mindfulness practice in mitigating impostor feelings in dental students. Journal of Dental Education, 86(11), 1513-1520. https://doi.org/10.1002/jdd.12965
